Môže sa to zdať kontraintuitívne, ale použitie minimálnej kompozície môže maximalizovať účinok záberu. Minimálne kompozície sa zameriavajú na jednoduchosť, obsahujú len veľmi málo prvkov, no napriek tomu vedú k hlbokým a podnetným snímkam eliminovaním nepotrebných detailov a sústredením pozornosti diváka na určitú časť záberu.
Tvorba minimálnych, simplistických kompozícií môže vyzerať jednoducho, ale môže byť náročnejšia ako rušnejšia kompozícia, pretože musíte nájsť spôsob, ako odstrániť nežiaduce a vizuálne rušivé prvky bez toho, aby bol záber nudný.
Skvelý spôsob, ako začať s minimálnymi kompozíciami, je nastaviť predmety proti „negatívnemu“ alebo „prázdnemu“ priestoru. Napríklad pri fotografovaní plážovej chatky proti oblohe a pláži by sa použil vizuálny kontrast, aby sa objekt odfotografoval proti dvom prázdnym otvoreným priestorom – pláži a moru – a aby sa oko zameralo na plážovú hubu. Nezaostrené pozadie na portréte – vytvorené pomocou nastavenia so širokou clonou (nízke clnové číslo) alebo pri snímaní s telefotografickým objektívom, prípadne s oboma – vytvára aj prázdny priestor, ktorý pomáha snímanému objektu vyniknúť.
Ďalším spôsobom, ako dosiahnuť minimálistickú kompozíciu, je zamerať sa na tvary. Identifikujte jeden alebo dva tvary alebo geometrické vzory v rámci záberu a pokúste sa ich izolovať použitím prázdneho priestoru.
Prázdny priestor môže tiež dodať pocit pohybu. Ak sa pred predmetom nachádza priestor, predmet vyzerá tak, ako keby sa do tohto priestoru vťahoval alebo sa to práve chystal urobiť. Priestor vzadu môže vzbudzovať dojem, že sa objekt pohybuje tak rýchlo, že zo záberu úplne vyletí.