Najlepšie tipy na snímanie krajiny

Na svojich fotografických potulkách môžete naraziť na rôzne zaujímavé miesta a fascinujúce scény. Nie všetky pohľady však vyzerajú na fotografii dobre. Preto keď nájdete skvelé miesto, chcete ho zachytiť v jeho plnej nádhere. V tomto článku a pozrieme na niektoré najbežnejšie chyby pri fotografovaní krajiny a na to, ako sa im vyhnúť.

Zamyslite sa, ako doplniť scenériu v diaľke detailmi, ktoré sú bližšie. Tieto takzvané „objekty v popredí“ dokážu s kompozíciou urobiť zázraky, keďže vám poskytnú záchytný bod pri pohľade na fotografiu. Naopak, prázdne a fádne popredie je z kompozičného hľadiska zbytočným plytvaním priestoru.

Pri hľadaní objektu v popredí skúste využiť živý náhľad Live View a experimentujte s polohami fotoaparátu, aby ste našli čo najlepšiu rovnováhu medzi popredím a pozadím. Ak máte fotoaparát s displejom typu vari-angle, napríklad model Canon EOS RP, uľahčí vám to snímanie blízko pri zemi, čo sa často hodí napríklad na fotografovanie skál alebo rastlín. Ak takéto objekty zahrniete do popredia scény, pomôžu vám dosiahnuť vyváženú kompozíciu. Majte však na pamäti, že objekt v popredí nie je nutný pri každej krajinnej fotografii. Je to skrátka užitočná kompozičná pomôcka, ktorú môžete využiť vždy, keď sa vám to hodí.

Pomocou širokouhlého objektívu môžete zachytiť pôsobivú scénu v plnom rozsahu, ale široké zorné pole nie je prínosom pre každý záber. Zaujímavejšie krajinné fotografie môžete často vytvoriť priblížením vzdialených detailov. Štandardný objektív so zoomom, ako je model Canon RF 24-105mm f/4-7.1 IS STM použitý v tomto prípade, má rozsah ohniskovej vzdialenosti vhodný pre nováčikov v oblasti krajinnej fotografie. Tieto dva vybraté zábery boli nasnímané s použitím hraničných hodnôt objektívu s rozsahom 24 až 105 mm, takže ak s krajinnou fotografiou len začínate, tento objektív je pre vás ideálnou voľbou. Keď príde čas na zvýšenie latky, objektívy série L, napríklad model Canon RF 24-70mm F2.8L IS USM, ponúkajú o triedu vyššiu ochranu proti poveternostným vplyvom a rýchlejšiu maximálnu clonu. Začiatočníci však môžu zachytiť úžasne detailné scény aj pomocou štandardného zoomu.

Svetlo, pri ktorom snímate, je tvorivým prvkom, ktorý dotvára atmosféru a môže krajinné fotografie posunúť na novú úroveň. Klasickou chybou je fotografovať scénu pri najsilnejšom slnečnom svetle. Môže to síce poslúžiť na zvýraznenie farieb, zvyčajne však dostanete scénu s príliš veľkým kontrastom. Pozriete sa na rozdiel medzi týmito dvoma zábermi. Prvý bol odfotografovaný na priamom slnečnom svetle. Síce zachytáva scénu, ale chýba jej atmosféra. Detaily na strome pôsobia rušivo, v spodnej časti fotografie je nevzhľadný pás tieňa a dokonca tu vidno aj tieň pripomínajúci nedôsledného fotografa. Vďaka návratu na rovnaké miesto v neskorší čas, keď je strom ukrytý v tieni, vznikla scéna s menším množstvom detailov, ale pôsobivejšou atmosférou. Obloha má lepšiu farbu, zo stromu zostala výrazná silueta a hmlistá scenéria v diaľke pôsobí dramatickejšie.

Existuje niekoľko spôsobov, ako pri snímaní dosiahnuť rovný horizont. Môžete ho zarovnať pomocou živého náhľadu Live View s tretinovou mriežkou. Ak používate statív, môže sa na jeho hlave nachádzať praktická vodováha. Aj napriek týmto pomôckam môžu občas vzniknúť zábery, ktoré je potrebné dorovnať dodatočne. Na tento účel môžete využiť program Digital Photo Professional od spoločnosti Canon. Stačí, ak v nastaveniach nástroja na orezanie použijete úpravu uhla na vyrovnanie sklonu.

Pri krajinnej fotografii je často cieľom zaostriť na celú scénu, od prednej úrovne po zadnú, aby ste zachytili čo najviac detailov. Nazýva sa to maximálne hĺbka poľa. Aby ste ju dosiahli, je potrebné nastaviť úzku clonu (vysokú hodnotu f). Na uvedených príkladoch je zvýraznený rozdiel pri snímaní krajiny so širokou a úzkou clonou.

Pri prvom zábere bola použitá clona f/4. Strom v popredí je ostrý, ale scéna za ním je tlmená. Na druhom zábere sa vďaka clone f/16 podarilo jasnejšie zachytiť prednú aj zadnú úroveň. Ak je cieľom zdôrazniť kľúčový prvok v rámci krajiny, na tento účel sa skvele hodí široká clona, vo väčšine prípadov je však vhodnejšie použiť úzku clonu a maximálnu hĺbku poľa. Jednoduchým spôsobom na nastavenie clony pri fotografovaní krajiny je zvoliť režim AV a v rámci neho vybrať úzku clonu, napríklad f/16. Sledujte rýchlosť uzávierky – ak je príliš nízka, môže byť potrebné použiť statív alebo zvýšiť ISO, aby ste sa vyhli rozostreniu.

Ak chcete, aby boli zábery krajiny čo najostrejšie, skúste použiť nastavenia, ktoré sú pre objektív ideálnym kompromisom. Všeobecne platí pravidlo, že nastavenie objektívu je najostrejšie pri clone o dva stupne nižšej, ako je jej najvyššia možná hodnota. Takže ak používate objektív, ktorého najširšia clona je f/2,8, optimálne nastavenie optiky bude okolo f/5,6.

Bežným problémom krajinných fotografov býva to, že ak zaostríte na objekt v popredí, riskujete pritom rozmazané pozadie. A naopak, ak zaostríte na prvky v pozadí, dostanete neostré popredie. Pomocou zaostrovania na hyperfokálnu vzdialenosť dosiahnete zaostrenie na väčšiu časť záberu tak, že si nájdete najbližší bod, na ktorý možno zaostriť a zachovať pritom relatívne ostré pozadie. Títo technika nie je taká náročná, ako by sa mohlo zdať, a kalkulačka hĺbky ostrosti a hyperfokálnej vzdialenosti v aplikácii Photo Companion vypočíta všetko za vás.

Je bežné snímať z úrovne očí, ale zábery z tohto uhla nemusia vždy byť najzaujímavejším riešením. Skúste fotoaparát posunúť vyššie alebo nižšie a experimentujte s rôznymi úrovňami – často sa vám tak podarí nájsť zaujímavejšie uhly. Napríklad odrazy vždy vyzerajú lepšie, ako fotoaparát umiestnite bližšie k vodnej hladine. Užitočnou pomôckou je, ak má fotoaparát displej typu vari-angle, ako napríklad model Canon EOS RP. Vďaka nemu môžete pohodlne snímať aj blízko pri zemi alebo nad úrovňou hlavy.


Autor: James Paterson