Prieskum, kontakt, rešpekt – ako sa stať uvedomiálnym cestovným fotografom

Ruky pevne zvierajú kolotočového koníka v cukríkovej farbe, tvár žiari vzrušením, hidžáb sa vlní ako plášť superhrdinu. Nie je to typický obraz mladého moslimského dievčaťa – a práve preto je to jedna z obľúbených fotografií ambasádorky spoločnosti Canon Gulshan Khan. „Moslimovia, najmä ženy a dievčatá, nie sú vždy zobrazovaní ako expanzívne ľudské bytosti, akými v skutočnosti sme. Zámerne používame zámeno „my“, pretože toto je moja vlastná komunita,“ vysvetľuje juhoafrická fotoreportérka. „V snímkach z afrického kontinentu vidíme toľko utrpenia a „inakosti“. A tu je toto dievča také radostné, odfotené s dôstojnosťou."

Príklad Gulshan nám pripomína, akú silu má fotoaparát. Zábery, ktoré vytvoríte, dokážu zvečniť jednorozmerné spôsoby nazerania na svet alebo môžu odhaliť niečo viac. Platí to najmä pri fotografovaní kultúr alebo komunít, ktoré nie sú vaše vlastné, či už v susedstve za rohom, alebo na miestach, za ktorými ste museli precestovať tisíce kilometrov. Pre Gulshan je to súčasť práce. Ako nezávislá fotoreportérka, ktorej fotografie boli publikované v National Geographic, The New York Times a The Guardian, a bývalá nezávislá novinárka Agence France Presse (AFP), Gulshan pravidelne fotografuje ľudí a miesta vo svojej rodnej krajine aj mimo nej. Tu vysvetľuje, ako môžete vytvoriť pôsobivé, ale citlivé kultúrne fotografie.

V 19. storočí, keď bola fotografia technologickou novinkou, európski kolonialisti fotoaparát mylne považovali za vedecký nástroj, ktorý používali na triedenie a utláčanie domorodých obyvateľov. Toto dedičstvo žije ďalej, domnieva sa Gulshan, a chce prispieť k tomu, aby bol fotoaparát vnímaný ako nezaujaté médium.

„Fotografie sú poučné. Učia nás, ako nahliadať na samých seba a na ľudí navzájom,“ hovorí. „Existuje názor, že fotografia predstavuje objektívnu pravdu, ale to je mylná predstava. Vo svojich fotografiách ste vždy prítomní. Vaša ideológia, vaše skúsenosti a vaše hodnoty sa prejavia v tom, čo sa rozhodnete vložiť či vynechať zo snímky.“

Gulshan tiež zdôrazňuje, že niektorí západní cestovatelia a tvorcovia fotografií majú pocit, že musia preskúmať „exotické“ krajiny. „Nie je problém navštíviť miesta a fotografovať,“ zdôrazňuje Gulshan. „Problém nastáva vtedy, keď to robíte s predpokladom, že ste lepší a viete to lepšie ako ľudia, ktorých fotografujete."

Keď počujete slovo „kultúra“, máte tendenciu myslieť na národnosť, rasu alebo náboženstvo, ale pre Gulshan má tento pojem oveľa väčšiu šírku. „Môže to byť skupina s akýmkoľvek špecifickým hodnotovým systémom, pracovnou kultúrou alebo ľudia, ktorí patria napríklad do sociálnej vrstvy alebo sú súčasťou hudobnej subkultúry,“ hovorí.

Nech už ide o čokoľvek, pred príchodom na miesto s fotoaparátom sa musíte uistiť, že ste vykonali čo najväčší prieskum. Pomôže vám to identifikovať nezvyčajné miesta alebo dôležité príležitosti – napríklad festival alebo protest – ktoré vám ponúknu príležitosť nasnímať relevantné zábery.

Ide tiež o to, aby ste pochopili normy a zvyky či problémy, ktorým čelia rôzni ľudia. Prinesie vám to informácie o tom, ako sa rozhodnete fotografovať. Sledujte mediálne pokrytie, čítajte knihy, sledujte dokumentárne filmy, oboznámte sa s miestami v aplikácii Google Maps a – čo je najdôležitejšie – rozprávajte sa s ľuďmi, radí Gulshan. Ak ste v zahraničí a bývate v hoteli, komunikujte so zamestnancami. Alebo ak sa nachádzate na podujatí, opýtajte sa účastníkov, čo pre nich podujatie znamená a prečo sú tam. Buďte ohľaduplní, empatickí a pripravení učiť sa.

Je potrebné nájsť rovnováhu medzi získavaním pôsobivých záberov a zaobchádzaním s ľuďmi s rešpektom, ktorý si zaslúžia. Vo všeobecnosti sa Gulshan vyhýba dlhým objektívom, pričom uprednostňuje spárovanie svojich fotoaparátov EOS R a EOS R5 s objektívom Canon RF 35 mm F1.8 MACRO IS STM, aby sa priblížila k tomu, čo fotí, a ponorila sa do deja. „Keď ste tak blízko, a vaše zábery sú nevyhnutne intímnejšie, musíte hovoriť s ľuďmi,“ vysvetľuje.

Výnimkou je, keď pracuje v posvätných priestoroch, už má povolenie na fotografovanie, a nechce vyrušovať. „Na duchovných miestach musíte postupovať citlivo s ohľadom na kultúru a najlepší spôsob, ako sa uistiť, že nie ste neúctiví alebo že nerušíte, je opýtať sa, či je v poriadku tam byť,“ radí. „Spýtajte sa, kde môžete byť a kde naopak nie, a aké sú pravidlá. V mnohých mešitách a chrámoch si napríklad musíte vyzuť topánky, musíte sa vhodne obliecť a je tiež neúctivé kráčať pred osobou, ktorá sa modlí, alebo sa s ňou pokúšať rozprávať.

„V týchto prípadoch som použila objektív Canon RF 70 - 200 mm F2.8L IS USM,“ dodáva. „Uzávierku sa vždy snažím udržať v akej tichosti, ako je to len možné, aby som nerušila a aby som bola úctivá v situáciách, ktoré si vyžadujú takéto tiché a jemné dekórum."

Nie sú to len fotoaparáty na profesionálnej úrovni, ako napríklad EOS R5, ktoré ponúkajú možnosť tichého snímania. Prepnutím do režimu tichého snímania na bezzrkadlovom fotoaparáte Canon EOS R10 sa upravia všetky príslušné nastavenia súčasne, čím sa zabráni vydávaniu akéhokoľvek zvuku alebo svetla z fotoaparátu. Spárovaním fotoaparátu EOS R10 so všestranným objektívom Canon RF-S 18-150mm F3.5 – 6.3 IS STM vám tiež poskytne dlhší rozsah, aby ste minimalizovali rušenie.

Je dôležité rozlišovať medzi verejnými podujatiami, kde sa očakáva, že sa bude fotografovať, a fotografiami, ktoré nasnímate na potulkách bočnými uličkami alebo ako súčasť osobného projektu s určitou skupinou ľudí: „Mali by ste mať informovaný súhlas.“ hovorí Gulshan. To znamená jasne vysvetliť ľuďom, prečo máte záujem odfotiť ich a čo potom zamýšľate so zábermi urobiť.

Ako sa k tomu postavíte, závisí od scenára. Ak robíte projekt v komunitnom prostredí, môžete najskôr získať povolenie a spoznať ľudí a až potom, keď sú vo vašej prítomnosti uvoľnení, prejsť k úprimným záberom. V uliciach mesta sa môžete porozprávať s majiteľom stánku na trhu a potom nasnímať jeho portrét. Ak nehovoríte miestnym jazykom, nájdite niekoho, kto vám pomôže prekladať. Venujte neustálu pozornosť tomu, ako osoba, ktorú fotografujete, reaguje. Ako hovorí Gulshan: „Dokážete odhadnúť, či sa vďaka vám ľudia cítia nepríjemne." Ak áno, je čas fotoaparát odložiť.

Zatiaľ čo Gulshan teraz používa fotoaparát „inštinktívne“, predtým trávila čas tým, že si reálne prezerala fotografie a premýšľala o tom, ako sú na nich ľudia zobrazení. „Je dôležité byť vizuálne gramotný a uvedomelý,“ hovorí. „Premýšľajte o detailoch, ako sú uhly, z ktorých fotografujete, a čo to evokuje u niekoho, kto si fotografiu prezerá.“ Sledujte rôzne účty na Instagrame, aby ste lepšie pochopili, ako sa fotografi rozhodli reprezentovať svoje vlastné komunity. Niekedy je potrebná sekvencia snímok aby sme poskytli úplnejší obraz, ale, slovami Gulshan, „aj jedným záberom je možné povedať niečo hlboké o ľuďoch alebo kultúre. Pamätajte si však,, že to nikdy nie je celý príbeh.“

Autorka Rachel Segal Hamilton