Hraním sa s časom a pohybom vo svojich videách môžete odhaliť svet, ktorý je zvyčajne očiam skrytý – spomaľte rýchlo prebiehajúci dej alebo zrýchlite dej s dlhším trvaním, ako je východ slnka alebo prelet oblakov oblohou. Filmový špecialista Matthew Vandeputte sa tu s nami delí o svoje techniky snímania naprieč časovým spektrom, od spomaleného pohybu až po časozberné sekvencie bez pohybu a s pohybom.
Kľúčom ku všetkým týmto technikám je snímková frekvencia. Určuje nám rýchlosť nahrávania a prehrávania videozáznamu v snímkach za sekundu (sn./s). Najbežnejšie štandardné rýchlosti nahrávania a prehrávania sú 25 sn./s a 30 sn./s. Filmy majú zvyčajne 24 sn./s, takže 25 sn./s vyzerá „kinovejšie“, zatiaľ čo 30 sn./s poskytuje vyššiu ostrosť a je často preferované napríklad na snímanie rýchlych športov a spravodajstva.
V podstate na tom nezáleží, čo si vyberiete, ale za normálnych okolností je vaša rýchlosť nahrávania a prehrávania zhodná. Na vytvorenie spomaleného záznamu musíte nahrávať s vyššou snímkovou frekvenciou. Ak napríklad nahrávate s rýchlosťou 50 sn./s a prehráte to s rýchlosťou 25 sn./s, potom sa každý pohyb zobrazí polovičnou rýchlosťou.
Na zrýchlenie času je potrebné obraz snímať s nižšou snímkovou frekvenciou. Nasnímaním 25 jednotlivých snímok počas dlhšieho časového úseku a ich prehratím s frekvenciou 25 snímok za sekundu viete nahustiť minúty, hodiny a dokonca dni len do jednej sekundy videa. Takto sú vytvárané časozberné sekvencie s pohybom aj bez pohybu. Časozberné sekvencie s pohybom (hyper-lapse) sa od bežných časozberných sekvencií (time-lapse) líšia tým, že fotoaparát mení miesto. Časozberné sekvencie sa zvyčajne snímajú s pomocou statívu alebo motorizovaného posúvača na ovládanie pohybu, takže fotoaparát je takmer úplne nehybný, ale pri časozbernej sekvencii s pohybom medzi jednotlivými zábermi meníte polohu fotoaparátu.