Ako Dani Connorová vytvára vizuálne pútavé zábery divokej prírody s protisvetlom

Protisvetlo môže byť jedným z najzložitejších problémov pri fotografovaní divokej prírody. Keď namierite fotoaparát na jasný východ slnka, často sa stane, že výsledkom bude preexponované pozadie alebo silueta bez detailov.

Fotografka divokej prírody a ambasádorka spoločnosti Canon Dani Connorová však túto výzvu berie ako súčasť toho, prečo je fotografovanie pre ňu príťažlivé. Protisvetlo dokáže zmeniť snímku divokého zvieraťa tým, že zvýrazní textúru kožušiny, zdôrazní dramatický tvar a vytvorí inú náladu.

Chcete to vyskúšať sami? Tu sú rady od Dani, ako správne nastaviť kľúčové veci: načasovanie, umiestnenie objektu a expozíciu.

Podľa Dani vznikajú najlepšie zábery divokej prírody s protisvetlom skoro ráno. „Modrá hodinka“ môže viesť k chladnému, atmosférickému vzhľadu, zatiaľ čo východ slnka a „zlatá hodinka“ prinášajú teplo potrebné na zvýraznenie siluety a okrajové osvetlenie. Čím je slnko nižšie, tým jednoduchšie je umiestniť ho za objekt.

Je to dôležité, pretože protisvetlo funguje najlepšie, keď svetlo obaľuje siluetu snímaného zvieraťa. V prípade veveričiek obyčajných dokáže krásne vyzdvihnúť srsť a štetinky na ušiach, čím vytvorí žiarivý obrys, ktorý pomáha odlíšiť zviera od pozadia.

„Vytváram kompozíciu so slnkom priamo za zvieraťom, ale tiež premýšľam o pozadí a rušivých prvkoch,“ hovorí Dani. Jej cieľom je dostatočne čisté pozadie na to, aby zviera vyniklo, bez vetvičiek a konárov, iných predmetov alebo jasných oblastí.

Ak sa zviera nachádza na vyvýšenom mieste, vytvorí to viac priestoru medzi ním a pozadím, vďaka čomu je okrajové svetlo viditeľnejšie a obraz bude menej preplnený.

Dôležitá je aj póza. „Keď fotím veveričky s protisvetlom, najspokojnejšia som so zábermi, na ktorých majú zdvihnutý chvost,“ hovorí Dani. „Získate tak skutočne charizmatický tvar.“

Namiesto spoliehania sa na kompenzáciu expozície používa Dani manuálnu expozíciu a jej prioritou je ochrániť svetlé oblastí, pretože ak by boli preexponované, nie je možné ich neskôr opraviť.

„Expozíciu nastavujem pre svetlé oblasti a nevadí mi, ak sú tmavšie oblasti skryté v tieni. Pre mňa je rušivejšie mať biele oblasti bez akéhokoľvek obsahu,“ hovorí.

V praxi to znamená fotografovať s otvorenou clonou, aby sa do záberu dostalo čo najviac svetla, pričom v rámci možností udržiava nízke hodnoty ISO a upravuje expozičný čas tak, aby zodpovedal jasu pozadia a pohybu zvieraťa. S rýchlo sa pohybujúcim objektom, ako je veverička, stále potrebuje dostatočne rýchlu rýchlosť uzávierky na zmrazenie momentu, ale jej rozhodnutia o expozícii ovplyvňuje svetlo okolo objektu, a nie snaha o rovnomerné rozjasnenie celého záberu.

Tento prístup jej tiež umožňuje rozhodnúť, či má záber smerovať viac k plnej siluete alebo zachová trochu detailov na samotnom zvierati.

Scény divokej prírody s protisvetlom môžu byť náročné na automatické zaostrovanie, najmä pri nízkej úrovni svetla. Dani tvrdí, že sledovanie objektu a automatické zaostrenie oči zvierat na jej fotoaparáte EOS R6 Mark III jej to výrazne uľahčujú.

„Automatické zaostrovanie je také dobré, že dokáže rozpoznať oko aj v takmer úplnej tme,“ dodáva, „a sledovanie je úžasné.“

Ďalšou dôležitou pomôckou je živý náhľad v elektronickom hľadáčiku, ktorý poskytuje omnoho jasnejšiu predstavu o tom, ako bude vyzerať expozícia, ešte pred nasnímaním záberu. Pridajte k tomu tiché snímanie a rýchlu nepretržitú sériu, a máte fotoaparát, ktorý dokáže nasnímať aj tie najprchavejšie okamihy.

Ale Dani neponecháva všetko na automatiku. „Ak viem, že si veverička niekam sadne, najprv na to miesto vopred zaostrím,“ hovorí. Podobne ako expozícia, aj táto technológia je tu na podporu snímania, nie na nahradenie úsudku fotografa.

Prirodzené slnečné svetlo alebo svetlo západu slnka môže byť ideálne, ale Dani využíva aj blesk mimo fotoaparátu na vytvorenie efektu protisvetla, keď podmienky nie sú úplne dokonalé.

Jej nastavenie je jednoduché. Za veveričku umiestni vzdialený blesk, aby okolo tela vytvoril kruh svetla, rozptýli a zjemní ho kuchynskou utierkou a blesk aktivuje bezdrôtovo. Na diaľkové ovládanie fotoaparátu Canon používa aj aplikáciu Canon Camera Connect, keď chce pracovať zo širšieho uhla bez rušenia objektu.

Dani udržiava blesk na nízkej úrovni a používa ho opatrne, aby zviera nevyplašila. Jej cieľom nie je prehlušiť scénu, ale vytvoriť jemné okrajové svetlo, ktoré pôsobí prirodzene a dodáva atmosféru.

Technika protisvetla, ktorú Dani využíva, je taká účinná, že presahuje oblasť využitia len pri štandardných portrétoch divokých zvierat. Starostlivým zvážením polohy svetla, polohy objektu, a objektov, ktoré by sa mali nachádzať v svetlých oblastiach, mení bežné stretnutia na zábery s oveľa hlbšou atmosférou a dramatickým nádychom.

Ak chcete zlepšiť svoje fotografovanie, vyskúšajte to. Protisvetlo nie je len problém, s ktorým je potrebné sa vysporiadať– využite ho a nechajte svoje fotografie divokej prírody skutočne vyniknúť.

Napísal Jeff Meyer