Zoznámte sa s pouličným fotografom Erikom Witsoe, ktorý každý deň zachytáva každodenný život.

Erik Witsoe

@ewitsoe

Nepravdepodobné okamihy inšpirujú pouličného fotografa Erika Witsoa pri hľadaní ďalšieho príbehu. Zabŕdli sme trošku hlbšie a zistili sme, ako Erik zachytáva kúzlo každodenných momentov.

Zistite, ako sníma zmeny štýlov v priebehu meniacich sa ročných období v uliciach Varšavy.

Začnime od začiatku, Erik – ako ste sa dostali k fotografii?

Keď som vyrastal, vždy som bol obklopený fotoaparátmi. Môj starý otec aj rodičia mali fotoaparáty, ale fotografovanie nebrali príliš vážne. Začínal som ako maliar a na umeleckej škole bolo jedným z predmetov fotografovanie. Vtedy mi stará mama kúpila prvý fotoaparát. Všetko som sa teda učil z perspektívy maľby.

Skutočnú vášeň pre fotografovanie som objavil asi pred 12 rokmi, keď som mal kreatívny blok, nedokázal som kresliť ani maľovať. Moja snúbenica je zanietená fotografka a len mi povedala: „Mal by si skúsiť fotografovanie.“ Dala mi pár tipov na prácu s fotoaparátom, hneď som začal fotiť a zamiloval som sa do toho.

Zaujímajú nás hlavne vaše pouličné fotografie. Povedzte nám viac o tom, čo vás priťahuje, aby ste zachytili tieto príbehy.

Nikdy som si nemyslel, že sa na niečo takéto dám, stále sa nepovažujem za pouličného fotografa. Skôr ma zaujímajú malé momenty a záblesky spomienok, ktoré okolo nás prebleskujú. Páči sa mi myšlienka, že môj život je film a ja z neho len zachytávam zábery.

Kedysi som fotil to, čo podľa mňa ľudia chceli vidieť, ale to nefungovalo. Bol som frustrovaný, pretože som nebral do úvahy veci, ktoré mi prinášali úsmev na tvár. Keď idem von, nemám plán o tom, čo chcem objaviť, je to len o tom, na čo natrafím.

Snažím sa len ukázať zábery toho, čo ma upúta. Môže to byť malý detail, niečí tieň alebo temeno hlavy, vždy ma upútajú takéto miznúce záblesky.

Dáma kráčajúca po ulici

@ewitsoe

Všimli ste si, že by sa zmenila móda a štýl, odkedy fotíte príbehy v mestách?

Najlepšie na živote v cudzine je, že človek je pozorovateľom, všetko je zaujímavejšie, takže si všímam aj malé zmeny.

V Poľsku sa rýchlo uchytia trendy, hlavne medzi mladými, ale ak idete von v nedeľu ráno a vidíte staršie generácie na ceste do kostola, často sú oblečení skôr staromódne. Medzi generáciami je tu skutočný kontrast.

Čo okrem modelu Canon EOS 6D Mark II máte vo svojej výbave?

Keď ide o pouličnú fotografiu, som veľký minimalista. Keď sa stále hýbete, nechcete, aby vás ťažili veľké tašky.

Fotím s objektívom Canon EF 50mm f/1.2L USM a niekedy so statívom, ak cestujem a fotím statické zábery.

Všimli sme si, že vaše príbehy pôsobia veľmi filmovo – je to úmyselné?

Keď som bol malý, chodil som často do kina, otec ma zobral na každý film, čo kedy natočili – tak so mnou a bratom trávil čas. Preto sa prirodzene pozerám na veci skôr dynamicky a stále rozmýšľam skôr v záberoch. Preto rád fotím ľuďom cez rameno alebo z pohľadu protagonistu, ako napríklad keď fotím temeno hlavy, z cudzincov sa stávajú postavy v mojich dielach.

Temeno dámy v autobuse

@ewitsoe

Erik, vyrástli ste v Amerike, ale teraz žijete v Poľsku. Zmenilo vaše presťahovanie aj spôsob, akým fotíte ulicu?

Môj štýl sa určite zmenil. Keď som sa sťahoval do Poľska, nerád som fotil ľudí. Čakal som na ulici, až kým nebola prázdna. Uvedomil som si, že ma to nudí. Chýbala mi postava – protagonista.

Poľsko je plné chodcov, Amerika je skôr posadnutá autami a šoférovaním. Myslím, že práve preto som sa necítil dobre, keď som fotil chodcov – nebol som na to zvyknutý. To sa ale určite zmenilo a teraz sa cítim pohodlnejšie.

Fotíte hlavne vo Varšave, kde teraz žijete, predtým to bolo v Poznani. Ako nachádzate nové príbehy?

Na Poľsku milujem, že sa mení s ročnými obdobiami. Každý mesiac môžem fotiť na tej istej ulici a vždy zachytím niečo iné, čo vyzerá aj pôsobí novo. Ľudia sa navyše aj obliekajú inak, podľa počasia. Niekedy fotím na tých istých miestach stále dookola a zachytím série záberov z toho istého uhla a každý z nich vyzerá úplne inak.

Na ktorý zo svojich mestských príbehov alebo zbierok príbehov ste najviac hrdý a prečo?

Jeden príbeh je asi môj najznámejší, volá sa Toto ráno. Je to záber električky, ktorá ide po ulici, a vyzerá to, akoby bol fialkastý večer, je to však ráno. Vyzerá to ako fotka z 50. rokov, ale odfotil som ju v roku 2012, uvedomil som si pri nej, že Poľsko je veľmi nostalgická krajina. Vtedy som mal pocit, že som sa zmenil ja a aj to, ako vnímam svoj nový domov.

Keď fotíte neznámych, máte pocit, že ste súčasťou ich osobných okamihov?

Vždy veľmi vnímam osobný priestor iných a snažím sa dať im dosť priestoru, aby mohli voľne dýchať. Nelepím sa na ľudí, snažím sa byť nenápadný.

Pritom sa však snažím tiež zachytiť autentické, každodenné a často miznúce momenty. Je ťažké nájsť tú hranicu.

Dáma v autobuse pozerá z okna

@ewitsoe

Čo by ste poradili niekomu, kto začína s pouličnou fotografiou?

Fotím všetko, čo mi prináša úsmev na tvár, takže sa snažte hľadať veci, ktoré vás zaujmú, a nechajte sa nimi viesť. Naučte sa viac o kompozícii a o tom, ako zostaviť záber. Zistite, ako dostať z fotoaparátu čo najviac a ako funguje váš objektív. Sústreďte sa na všetko toto a váš štýl príde prirodzene.

Čo vidíte v budúcnosti svojej pouličnej fotografie?

Teším sa na viac záberov, ktoré vytvorím ako projekty. Na ulici fotím už vyše desať rokov, takže ma celkom zaujímajú výstavy alebo projekty, ktoré sú lineárnejšie a majú výraznejšie rozprávanie.

Erikova výbava

Canon EOS 4000D

Canon EF 50mm f/1.2L USM

Canon EOS 6D Mark II

Odpovede boli upravené pre lepšiu zrozumiteľnosť a dynamiku.



Rozhovor viedla: autorka článku Sasha Newbury