V pôde mesta – Švédi z mesta sa vracajú k svojim koreňom
Autori: Maxim Shemetov a Helena Soderpalm

Čoraz väčší počet Švédov nasleduje svetový trend a začína pestovať vlastné potraviny v kvetináčoch na oknách, vlastných pozemkoch, prípadne navštevujú verejné záhrady vytvorené v industriálnych a kancelárskych priestoroch.

„Na strechách vieme vytvoriť väčšiu biodiverzitu mesta,“ vraví John Block, ktorý pôsobí ako sprievodca v botanickej strešnej záhrade Augustenborg v meste Malmö.

Hovorí, že s rozlohou viac ako 9 500 štvorcových metrov nad budovami miestnych úradov je táto záhrada niečo viac, než len pekný priestor.

„Pomocou týchto nových zelených oblastí sa nám darí vytvárať lepšie mestské prostredie. Môžeme pozorovať ich chladiace schopnosti a redukciu látok znečisťujúcich ovzdušie.“

Štvrť v Štokholme premenila nepoužívanú železnicu na komunitný priestor slúžiaci stovkám amatérskych záhradníkov. Ako inšpirácia slúžila záhrada Highline v New Yorku vybudovaná na trati nadzemky a Prinzessinnengarten v Berlíne, kde miestni obyvatelia premenili na záhradu zanedbanú pustinu.

Bolo to pred piatimi rokmi, keď sa miestny obyvateľ Philipp Olsmeyer rozhodol, že chce, aby bola štvrť Sodermalm zelenšia. Kontaktoval miestne úrady a informoval ich o svojom nápade, ktorý nazval „Tradgard pa Sparet“ (Záhrada na koľajniciach).

„Teraz sa tu nachádza asi 200 veľkých kvetináčov na pestovanie. Niektoré z nich patria nášmu združeniu a niektoré školám,“ vraví.

Niekoľko kilometrov ďalej sa nachádza mestská farma Rosendals. Ide o obľúbené miesto medzi štokholmskými milovníkmi jedla, ktorí si tu môžu vychutnať zeleninu, ovocia a bylinky v kaviarni priamo v jednom zo skleníkov.

Pelle Mattsson trávi popri svojej práci ilustrátora a grafického dizajnéra čas v záhrade Rosendals. Domnieva sa, že mu to ako mestskému človeku pomáha udržiavať kontakt s meniacimi sa obdobiami.

„Záhradníčenie vo Švédsku je sezónna záležitosť, preto je to vhodná kombinácia,“ dodáva.

„Sedieť v štúdiu a kresliť a potom stráviť niekoľko dní na záhrade.“