Lorenz-Holder-Snowboarder-Mountain

Fotožurnalista Jeroen Swolfs

195 krajín za sedem rokov.

Pre väčšinu z nás myšlienka cestovať sedem rokov vkuse a robiť pritom fotografie z celého sveta znie ako bláznivý sen. Avšak fotožurnalista Jeroen Swolfs si tento sen splnil. V roku 2009 sa Jeroen vydal na cestu, aby navštívil všetky krajiny sveta a zdokumentoval v nich pouličný život. O sedem rokov neskôr, keď už mal prejdených 195 krajín, vydal knihu s názvom Streets of the World (Ulice sveta), v ktorej prezentuje svoje dobrodružstvo. Tento týždeň sa otvára jeho výstava v Amsterdame.

Porozprávali sme sa s Jeroenom o jeho ceste, cestovaní po svete a jeho výstave v bývalej továrni smrti.

Keby sme knihu Streets of the World označili len ako „projekt“, nevystihli by sme tým rozsiahlosť tohto počinu, ktorému ste sa venovali celých 7 rokov! Čo vás motivovalo?

To je pravda. Je to ako večnosť. Je zvláštne, že zrazu je po všetkom. Počas tvorby tejto knihy som si často myslel, že to nikdy neskončí, bolo to také obrovské. No ak idete pekne krajinu po krajine, nakoniec to dokážete.

Duševne ma motivovala túžba dosiahnuť tento cieľ.

Rozmýšľali ste niekedy, že to vzdáte, dostali ste sa niekedy do kritického bodu?

Nemohol som to len tak vzdať. Prežíval som svoj sen! Je pravda, že som si často hovoril, „Do čoho som sa to len pustil?“. No zväčša ma motivovali tie tisícky ľudí, ktorých som videl na uliciach a ktorí nikdy nedostali podobnú šancu. Svojím spôsobom som cítil povinnosť to dokončiť, prerozprávať príbehy ich každodenných životov a pokúsiť sa odovzdať tento odkaz čo najväčšiemu počtu ľudí.

Bol to vskutku ambiciózny projekt – vedeli ste si predstaviť, že by sa vám naozaj podarilo navštíviť všetky krajiny sveta?

Aj predtým som veľa cestoval, takže som vedel, že do väčšiny krajín sa dostanem viac-menej bez problémov. Žurnalisti sú v každej krajine a určite vo všetkých vojnových oblastiach, takže som vedel, že to pôjde – len som to musel všetko pripraviť.

Stále mi však ostávajú tri krajiny. Jemen je komplikovaný. Pokiaľ viem, v súčasnosti sú tam len Lekári bez hraníc a túto misiu vedie jedna moja kamarátka. Tá mi povedala, aby som ešte chvíľu počkal.

Pred pol rokom som prišiel o priateľa v Líbyi, takže túto krajinu som nateraz tiež odložil. Potom je tu Rovníková Guinea, do ktorej som sa pokúšal dostať už veľakrát – dokonca som si písal aj s jedným z jej princov – ale bez úspechu. Jednoducho mi nedôverujú. Zvláštni ľudia. Som však odhodlaný dostať sa aj do týchto troch zvyšných krajín!

© Jeroen Swolfs

Povedali ste, že ste chceli ukázať svetu viac to, v čom sa podobáme, nie v čom sa líšime – bol to hlavný dôvod, prečo ste s týmto projektom začali, alebo sa tento nápad vynoril až v jeho priebehu?

Keď som začal pracovať na Streets, myslel som si len, že by bolo naozaj zaujímavé získať podobné zábery pouličného života zo všetkých hlavných miest. Bol som si istý, že by to bola veľmi pútavá reportáž o živote ľudí po celom svete. Čoskoro po začiatku projektu som si začal všímať, že ľudia v každej krajine robia to isté. Trávia čas s priateľmi, pracujú, smejú sa, milujú; vždy tu nájdete deti, zvieratá, vtipkujúcich ľudí – tieto veci sa dejú všade na svete. Preto som sa začal pri fotografovaní viac zameriavať na tieto témy, pričom som sa snažil vyberať pozitívne motívy, pretože tým negatívnym sa už venuje dostatok pozornosti.

Ktorá časť tohto projektu bola najťažšia?

Sedem rokov cestovania vás zvyčajne poznačí. Ale zároveň si to zamilujete.

Ktorý z príbehov vám najviac utkvel v pamäti?

Stretol som sa s naozaj úžasnými príbehmi lásky. Nevedel by som si z nich vybrať. A to už nehovorím o všetkých ostatných bláznivých, pôsobivých, vzrušujúcich a strašidelných veciach, ktoré sa mi počas tých siedmich rokov prihodili. Stalo sa toho toľko, že som o tom napísal celú knihu!

Fotografia zachytáva len jeden moment v čase, avšak podľa princípov konštruktívnej žurnalistiky ide vždy o celý príbeh – ako teda spojiť tieto dva protiklady?

Záber je len jeden moment, ide však o to, aký obraz chcete prezentovať. Uhol, ktorý zvolíte. Každý príbeh má viacero uhlov. Samozrejme, najlepšie sa predáva násilie, krv a sex, takže ak vám ide o peniaze, toto sú najrýchlejšie spôsoby. Týmto spôsobom však rozprávate len jednu stranu celého príbehu. Myšlienkou konštruktívnej žurnalistiky je snažiť sa ukázať príbeh celý – dôvody konfliktu aj možné riešenia. Zasadiť veci do širšieho kontextu.

V každej krajine musia existovať tucty príbehov, ktoré by si zaslúžili byť rozpovedané, vy však máte k dispozícii len jednu snímku v knihe – ako teda vybrať tú, ktorá bude reprezentovať celú krajinu?

Hoci kniha Streets of the World prezentuje fotografie pouličného života vo všetkých hlavných mestách sveta, to nie je podstatou celého môjho projektu. Ten projekt nie je o hlavných mestách alebo krajinách. Hlavné mestá som si vybral preto, lebo to bol jediný spôsob, ako zachytiť obraz ľudstva, ktorý mi napadol. V skutočnosti však ide o to, čo ako ľudia zdieľame, čo z našich činností na ulici nás spája a robí z nás jednu prepojenú rasu. Krajiny a ich hlavné mestá sú len miestami, kde sa toto odohráva. Kniha Streets je však o tom, čo sa deje, nie o tom, kde sa to deje.

Výstava je umiestnená v priestoroch, ktoré majú zaujímavú históriu – prečo ste sa rozhodli pre Hembrug? Na tomto mieste sa v minulosti vyrábali zbrane.

Zriadili sme výstavu v budove, ktorú v minulosti prezývali „smrť“. Holandská armáda ju používala na výrobu yperitu, konštrukciu novej výzbroje a dokonca na výrobu zbraní. Dnes je to veľmi kreatívny priestor, ktorý využívajú najrôznejší podnikatelia.

Zdalo sa mi ako dobrý nápad preniesť pouličný život z celého sveta práve na takéto miesto. Budovy, ktoré sme využili ako múzeum, pôsobia veľmi industriálne, a práve to sa k typu fotografií nasnímaných pre Streets hodí. Cesta na toto miesto z Amsterdamu je tiež pekná, takže si trocha pocestujete ešte než začnete s cestou okolo sveta v múzeu.

© Jeroen Swolfs

Ktorá krajina bola pre vás osobne najdôležitejšou?

Dôležitú lekciu som dostal v Rwande. Fotografoval som v uliciach Kigali a mal som pocit, že všetci tí veľkí rwandskí chlapi nepôsobia príliš priateľsky. Fakt, že sa tu pred 20 rokmi odohrala genocída, tomu príliš nepomáhal. Medzi sebou sa však dobre bavili a ja som sa cítil zvláštnym spôsobom odstrčený. Pomyslel som si, môže to byť mnou? A potom som si uvedomil, že ja sám som zaujal pomerne agresívny postoj. Preto som sa rozhodol zmeniť dojem, akým pôsobím a začal som sa usmievať na každého okoloidúceho. Celá atmosféra sa odrazu zmenila a ľudia sa na mňa začali usmievať tiež! Začali mi dokonca klásť otázky. Nakoniec z toho bolo veľmi milé popoludnie. Odvtedy som to praktikoval všade. Myslím, že mi to výrazne uľahčilo prácu na projekte, ktorý sa zároveň stal zábavnejším.

Čo bolo pre vás najťažšie?

Pre mňa bolo najťažšie Somálsko. Dostávalo sa tam veľmi ťažko a nebolo to vôbec bezpečné. Všetky miesta, ktoré som navštívil, sa neskôr stali terčom útokov vrátane môjho hotela a pláže, ktorú som fotografoval. Pri týchto útokoch zomreli aj ľudia, s ktorými som sa zoznámil.

Aké sú vaše tipy na rozprávanie príbehov obrazom?

Vyberte si objekt, ktorý vás naozaj zaujíma. Myslím, že viac ako polovica každého príbehu nie je skutočne o fotografiách, ale o tom, čo ich podľa vás robí výnimočnými. Ak to skombinujete s vaším jedinečným štýlom, dostanete úžasné výsledky.

© Jeroen Swolfs

Streets of the World je ambiciózny projekt, ako ho prekonáte? Čo máte v pláne ďalej?

Dostal som nápad prejsť pešo naprieč Kanadou a fotografovať všetko, čo cestou uvidím, no možno ho ešte na chvíľu odložím. Najprv chcem predstaviť knihu Streets of the World čo najväčšiemu počtu ľudí.

Aké vybavenie používate?

Vždy som používal model 5D so 16 – 35 mm objektívom. To je to jediné, čo som mal so sebou. Vďaka tomu som vyzeral ako veľmi nadšený amatér, no stále som si zachoval imidž turistu, takže som si nemusel do polovice štátov vybavovať novinárske víza. Zároveň som mohol snímať fantastické zábery, pretože tento fotoaparát aj objektív sú ohromné. V priebehu uplynulých siedmich rokov som prešiel z modelu 5D Mark I na Mark IV. Tieto fotoaparáty sú stále lepšie a lepšie.

Kniha Streets of the World je už v predaji. Výstava trvá od 16. júna do 30. septembra.

Odpovede boli upravené pre lepšiu zrozumiteľnosť a dynamiku.


Jeroenova výbava

Fotoaparáty:

Canon EOS 5D Mark IV

Objektívy:

EF 16-35mm f/2.8L III USM



Interview viedol: autor článku Martin Fleming