City Night Lights

Návod Bena Saradzica, ako zachytiť neustále sa meniace mestá

Nositeľ viacerých ocenení, Beno Saradzic, je tvorca časozberných videí, fotograf a vizuálny umelec slovinského pôvodu, momentálne žijúci v Dubaji v Spojených arabských emirátoch. Po 18 rokoch práce ako odborník na 3D počítačovú animáciu začal v roku 2008 objavovať nové tvorivé cestičky, ktoré ho doviedli až do sveta fotografie a časozbernej kinematografie.

Desiatky jeho fotografií a časozberných videí sa už objavili v miestnych aj medzinárodných médiách či publikáciách. Jeho dielo je známe využívaním svetla a kompozície, ktoré sú výrazne ovplyvnené klasickou kinematografiou a tradičným umením a poznačené jeho láskou k architektúre, staviteľstvu, vede a krásam prírody.

S Benom sme hovorili o fotografovaní jeho súčasného bydliska a o tom, ako zachytiť rôzne tváre dynamického mesta.

Fotografovanie Abú Zabí z nových uhlov pohľadu

Ako nadšený fotograf mestských panorám sa snažím hľadať neustále nové a vzrušujúce uhly pohľadu. Vo väčšine prípadov sa tak dostanem na strechy najvyšších dostupných mrakodrapov. Preto ma hneď nadchlo, keď sa v Abú Zabí začalo so stavbou ohromných veží Svetového obchodného centra.

Nižšia z týchto dvoch veží, Trust Tower (Veža dôvery), má 60 poschodí a výšku 278 m. Vyššia sa nazýva Burj Mohammed Bin Rashid a je najvyššou budovou tohto hlavného mesta Spojených arabských emirátov. So svojimi 92 poschodiami sa týči do výšky ohromných 381 m.

Vedel som, že na týchto vežiach nie sú žiadne balkóny, z ktorých by som mohol niekedy v budúcnosti fotografovať. Mojou jedinou šancou bolo dostať sa na ich vrchol v čase, keď budú obe dokončené, no ešte nezasklené. Mojím cieľom bolo nasnímať zábery mesta z najvyšších pozorovacích uhlov bez akýchkoľvek prekážok a ukázať Abú Zabí z pohľadu, aký ešte nikto predtým nevidel.

Povolenie vstupu

Získať prístup na rozostavaný mrakodrap samozrejme nebolo jednoduché. Musel som využiť všetky známosti a kontakty v stavebníckych a architektonických kruhoch, kým som asi po týždni telefonátov a e-mailov dostal exkluzívne povolenie navštíviť najvyšší bod Abú Zabí. Moje vzrušenie sa nedá popísať.

Neskutočné fotografovanie

Prvé fotografovanie prebehlo večer 28. marca 2011 navrchu Trust Tower, na 60. poschodí. V Abú Zabí som žil desiatky rokov, ale nikdy som ho nevidel z takej výšky.

Žiarivé neónové svetlá, bláznivý dopravný ruch v obchodnej štvrti, šialená hustota zastavaných plôch a prísny poriadok územného plánu mesta, to všetko vo mne zanechalo hlboký dojem. Nemal by som zabudnúť spomenúť silný vietor a chladný večer, ktoré fotografovanie sprevádzali. Myslel som si, že mi odpadnú uši, nos aj prsty. Bola to neskutočná noc!

Dokonalé počasie

Každý fotograf v SAE vie o záhadnej a ťažko zachytiteľnej hmle, ktorá sa tu objavuje raz alebo dvakrát do roka. Vzniká v noci v púšti a skoro ráno sa valí smerom k pobrežiu, pričom na chvíľu pohltí mesto a potom sa rýchlo stratí v teplých lúčoch ranného slnka.

Táto hmla je veľmi hustá, takže spôsobuje veľké problémy na cestách aj letiskách, no pre fotografov mestských panorám predstavuje dokonalé počasie. Už dávno som mal v pláne nasnímať mesto zahalené hmlou, ale vždy mi k tomu chýbala dávka šťastia. Buď som mal povolenie na fotografovanie zo striech, no žiadna hmla neprichádzala, alebo som zostal uväznený na zemi a nemal som vo vrecku žiadne povolenie pre prístup na strechy. Nakoniec sa na mňa šťastie usmialo 24. januára 2013 pri východe slnka, kedy som konečne zachytil hmlu valiacu sa ulicami Abú Zabí. Odfotografoval som ju z 92. poschodia veže Burj Mohammed Bin Rashid a všetka námaha, ktorú ma plánovanie a realizácia tohto projektu stáli, sa rozhodne oplatila.

Dodnes je to moja úplne najobľúbenejšia fotografia panorámy mesta.

Zachytenie odlišných podôb mesta

Obe fotografie sú nasnímané z takmer rovnakého bodu, avšak v iné dni a časy, takže ukazujú kompletne odlišné tváre toho istého mesta; jeho dynamickú a pulzujúcu podobu plnú života a jeho ospalú, snovú, takmer až surreálnu stránku. Ak chcete zachytiť dve diametrálne odlišné podoby jedného mesta, stačí využiť moment prekvapenia. Zvyčajne to znamená vstať skoro ráno, kým ešte všetci ostatní spia.

Pamätám si, že som sa pozeral na vrchol mrakodrapu z chodníka a nebol som schopný dovidieť na jeho koniec. Vtedy som si pomyslel: „dúfam, že to aspoň bude stáť za to“.

Príprava záberov

Fotografovanie na staveniskách je veľmi náročné, obzvlášť keď ide o rozostavaný mrakodrap. Musel som sa podrobiť prísnym bezpečnostným opatreniam zo strany stavebnej spoločnosti, a to už ani nespomínam všetky formality, ktoré tejto príležitosti predchádzali.

Musel som denne sledovať predpoveď počasia, dokonca viackrát za deň, aby som vedel odhadnúť, kedy môže hmla nastať, a dokázal na príslušný dátum získať povolenie vstupu.

Zostaňte v obraze

Pripravujeme: Pohľad na svet bez hľadáčika.

Prihlásiť sa na odber bulletinu