DJ laser show

Fotograf festivalov a elektronickej tanečnej hudby Drew Ressler

Portrét Drewa Resslera

© Caesar Sebastian

Príbehy z tanečného parketu.

Keď sa väčšina z nás vyberie na nejaký festival, sme radi, ak sa nám podarí nasnímať aspoň jeden dobrý záber nášho obľúbeného interpreta. Fotograf festivalov a elektronickej tanečnej hudby Drew Ressler sníma stovky, ak nie tisíce fotografií, o akých väčšina z nás môže iba snívať. Drewova kariéra od jeho začiatkov, keď pracoval vo videohernom priemysle, až po okamih, keď v zákulisí spolu s Tommym Leem videli, ako Deadmau5 v kostýme Hello Kitty preráža okno, je eklektickým mixom neprestajného cestovania, vstupov do zákulisia a niekoľkých naozaj úžasných príbehov.

S Drewom Resslerom, známym aj ako Rukes, sme si pohovorili o jeho závideniahodnej práci, o svetlých a tienistých stránkach fotografovania festivalov po celom svete a o tom, že ak máte telefón, ešte to neznamená, že viete, ako urobiť dobrú fotografiu z festivalu.

Na úvod niečo jednoduché: Ako sa z teba stal fotograf festivalov a elektronickej tanečnej hudby? Kedy si si uvedomil, že chceš, aby sa tvoja kariéra uberala práve týmto smerom?

Začal som koncom roka 2004. Koncom 90. rokov som sa zaoberal hudbou, ale v roku 2004 som na narodeniny dostal svoj prvý fotoaparát Canon G3. V tomu čase som bol fanúšikom dídžeja BT a moja známa Lainie, ktorá bola jeho manažérkou, ma pozvala na jeho ďalšie vystúpenie v New Yorku. Samozrejme, že som si so sebou vzal svoj fotoaparát, aby som túto udalosť zdokumentoval pre ostatných fanúšikov BT.

Potom som videl a „nafotografoval“ niekoľko ďalších vystúpení v New Yorku, kým som sa čoskoro nato neodsťahoval do Los Angeles. Kúpil som si Canon 20D a rozmýšľal som nad fotografovaním klubov vo svojom voľnom čase, a tak som začal v Avalone, pretože tam každý týždeň hral nejaký dídžej, ktorého som bol fanúšikom.

A keď som dostal pracovnú ponuku, aby som každý víkend fotografoval pre Avalon v Hollywoode za prakticky tie isté peniaze, aké som zarobil za celý týždeň vo svojej mimoriadne depresívnej práci vo videohernom priemysle, pochopil som, že moja kariéra by sa mala uberať týmto smerom. Podstúpil som teda toto riziko, skončil s prácou vo videohernom priemysle a začal sa na 100 % sústreďovať na fotografovanie.

Viem, že si pracoval vo videohernom priemysle a teraz si profesionálny fotograf. V oboch prípadoch ide o odvetvia, v ktorých by sa mnohí veľmi radi presadili. Aké je tvoje tajomstvo?

Práca vo videohernom priemysle bola tak z každého rožka troška. Začínal som ako tester kontroly kvality, ako zvyčajne začína takmer každý v tomto odvetví. V New Yorku som nadobudol skúsenosti na celkom pôsobivý životopis, ale po presťahovaní do Los Angeles prakticky ani jednu zo spoločností, pre ktoré som pracoval, tieto skúsenosti nezaujímali. Zvyčajne ich ani zďaleka nechceli naplno využiť a ja som z toho bol iba nešťastný.

Naopak, snímanie fotografií a učenie sa, ako ovládať fotoaparát tak, aby som nasnímal dobrú fotografiu, bolo veľkou zábavou. Keď som začínal, len málo ľudí malo zrkadlovky, a tak hudobníci a kluby priam dychtili po fotografovi s profesionálnym vybavením, ktorý by nasnímal ich šou. Vtedy na to bol ten správny čas, pretože keď si to porovnáme s dneškom, teraz už má zrkadlovku každý.

Ako sa dokážeš sústrediť, keď tráviš značnú časť dňa (a noci) vonku so zabávajúcimi sa hudobníkmi?

Nemám žiadne neresti. Nefajčím, nepijem ani neberiem drogy. A tak nechávam hudobníkov, aby sa zabávali aj za mňa, a ja sa sústreďujem len na fotografovanie. Moja myseľ je nastavená tak, aby som sa pri každom fotografovaní sústredil predovšetkým na nasnímanie skvelých fotografií z každého podujatia. Z každého podujatia musím mať aspoň jednu skvelú fotografiu a neprestávam, kým ju nenasnímam. Môj džob je vždy na prvom mieste. Veď preto si ma aj najímajú.

Ktoré festivaly alebo podujatia vo svete patria medzi tvoje obľúbené?

Je ich tak veľa, že vybrať si je vždy ťažké. Mám rád Holy Shipovú, pretože je to veľká zábava plaviť sa s priateľmi loďou okolo Miami a na Bahamy. Ultra zas má stále viac a viac medzinárodných festivalov, takže som naozaj šťastný, že stále cestujem po celom svete, aby som ich nafotografoval, najmä keď v septembri robíme Japonsko (moje obľúbené miesto na svete). Skvelým festivalom bol aj Stereosonic v Austrálii a dúfam, že niekto vyplní prázdne miesto po tejto „ceste okolo Austrálie za jeden týždeň“. Mám rád aj Djakarta Warehouse Project. Je tam vždy skvelá produkcia a úžasní fanúšikovia.

Vlasy dídžeja vlajúce vo vetre

© Drew Ressler

Fotografuješ najmä dídžejov na festivaloch a podujatiach elektronickej tanečnej hudby, takže osvetlenie pre teba musí byť nočnou morou. Existuje nejaký jednoduchý a spoľahlivý postup na nasnímanie skvelých fotografií z takýchto podujatí?

Ak človek pozná limity svojho fotoaparátu a svojich objektívov a vie, čo sa deje, veľmi mu to pomôže. Sledujem, ako sa počas setu mení osvetlenie. Po plošnom zhasnutí svetiel niekedy dochádza k veľkým zábleskom, ktoré osvetlia davy, a ja sa snažím zachytiť práve tento okamih. Poznanie správnych manuálnych nastavení je kľúčové. Napríklad LED panely zvyčajne vyžadujú konkrétnu rýchlosť uzávierky, aby naplno zachytili záber bez pohybu a postupného blednutia panelov.

A keď je ozajstná tma, mám so sebou niekoľko objektívov na slabé osvetlenie, ktoré používam na portréty: EF 35mm f/1.4L II USM a EF 85mm f/1.2L II USM.

A nakoniec výrazne pomáha aj fotoaparát vhodný do prostredia so slabým osvetlením. Mám rád EOS-1D X Mark II a ani v tých najtemnejších okamihoch nikdy nemusím použiť ISO vyššie než 3200, ak svoje zábery správne načasujem a nehýbem sa. Pri snímaní dnešných šou už nie je potrebné naťahovať uzávierku, pretože produkcia je stále väčšia.

Ideš niekedy na festival s pripraveným zoznamom záberov, ktoré chceš nasnímať, alebo iba s tým, že uvidíš, ako sa vyvinie situácia?

Vo všeobecnosti chcem vždy zachytiť to základné: symetrický záber davu spoza dídžeja, symetrický záber produkcie spred domu, záber dídžeja teleobjektívom, ak je pult dostatočne nízko, a zboku nasnímaný portrét pri pulte. Keď to všetko nasnímam, ostatné zábery zvyčajne závisia od celkového usporiadania produkcie. Niekedy sa pult nachádza nad prednou stranou domu, z ktorého môžem nasnímať zábery. Inokedy sa podujatie odohráva na štadióne, kde sa môžem dostať do hornej lóže. A občas zas medzi predným LED panelom a pultom dídžeja býva kus miesta, kde sa môžem natlačiť a zblízka nasnímať širokouhlé zábery dídžeja za pultom.

V ďalších prípadoch to závisí aj od toho, čo dídžej hrá a čo chce robiť. Stojí dídžej často na pulte? Vyzýva dav, aby rozsvietil svetlá, a kedy počas svojho setu to robí?

Takéto veci sa musia stať viackrát, aby ste si zvykli, ale uľahčujú mi prácu. To množstvo informácií je však mätúce, pretože ak najprv určitý čas sprevádzam Zedda a potom zas iného dídžeja alebo niekoľko mesiacov chodím z festivalu na festival, tak po návrate na turné so Zeddom sa musím znovu učiť niektoré skladby, ako aj to, kedy sa použijú pyrotechnické efekty.

Podľa niektorých ľudí máš ten najlepší džob na svete. Platia ti, aby si chodil na festivaly po celom svete a snímal fotografie najlepších svetových dídžejov, ale navštíviť toľko festivalov musí byť aj dosť náročné. Má to aj svoje nevýhody, o ktorých ľudia možno nevedia?

Má to niekoľko nevýhod. Intenzívne cestovanie narúša môj spánkový režim, takže často trpím pásmovou chorobou. Kým si konečne zvyknem na jedno časové pásmo, často už som v druhom časovom pásme. Aj dídžeji majú často poriadne nabitý program. Niekedy ihneď po vystúpení musíme letieť na ďalšie vystúpenie, aby sme to stihli načas, takže noci len s niekoľkými hodinami spánku medzi vystúpeniami sú u nás bežné. Jeden rok som strávil šesť týždňov na cestách. Prešiel som asi osem krajín na štyroch kontinentoch. Keď som sa vrátil domov, bol som naozaj vyčerpaný. Návrat domov z veľkého svetového turné zvyčajne znamená, že potrebujem na nejaký čas úplne vypnúť, aby som sa dostal do normálu.

Jedným z najväčších stresov ma na festivaloch vystavujú bezpečnostné služby. Aj keď máte všetky potrebné poverenia alebo náramky, neinformovaná bezpečnostná služba vám môže všetko skomplikovať a pokúsiť sa zabrániť vám robiť si vašu prácu. Už som sa stretol s bezpečnostnou službou, ktorá ma obťažovala pravidlom 15 minút*, keď som evidentne snímal pre festival alebo interpreta a pravidlo sa na mňa nevzťahovalo – a v tejto brandži je dôležitá každá minúta. Každý set má obmedzené trvanie, takže keď musím niečo vysvetľovať bezpečnostnej službe, môžem premeškať nejaké príležitosti na fantastické fotografie.

(*Doba, počas ktorej má bežný fotograf povolené fotografovať interpreta na pódiu počas vystúpenia.)

Touto prácou sa už zaoberáš dosť dlho. Čo sa vo fotografovaní zmenilo najviac od čias, keď si začínal?

Ten rozvoj technológií je neuveriteľný. Každé štyri roky sa teším na novú iteráciu radu EOS-1D X a na výhody, ktoré mi prinesie, ako aj na nové objektívy, na ktoré môžem prejsť (a na okamih, kedy technológie dosiahnu takú úroveň, že namiesto dvoch objektívov tu bude jeden objektív, ktorý ich oba nahradí). Novšie fotoaparáty a objektívy umožňujúce lepšie snímanie pri slabom osvetlení mi po uplynutí pár rokov vždy stále viac uľahčujú prácu.

Čo je však oveľa viac znepokojivé, sú ľudia, ktorí sa snažia dostať do tohto odvetvia z nesprávnych dôvodov alebo nesprávnym spôsobom.

Teraz, keď sú zrkadlovky úplne bežné a prístupné pre kohokoľvek, niektorí si jednoducho kúpia fotoaparát a pokúšajú sa fotografovať zdarma. Poznám množstvo fotografov, ktorí si platia všetky svoje letenky a pobyty v hoteli a kryjú svoje náklady len z toho, čo im festival zaplatí, len za zverejnenie. Niektorí dokonca idú s dídžejmi zdarma na turné, len aby sa zabavili. Našťastie všetci dídžeji a všetky festivaly, s ktorými spolupracujem, oceňujú kvalitu a profesionalitu, ktorú ponúkam, a riadne si ma najímajú.

Zdá sa, že dnes si každý, kto má telefón, myslí, že je fotograf. A platí to najmä v kluboch, kde si dnes každý sám sníma selfie a fotografie účinkujúcich. Čo robíš pre to, aby tvoje fotografie vynikli?

Jedným z problémov, ktoré okolo seba vnímam, je problém s vysokou hodnotou ISO. Niektorí fotografi jednoducho nastavia ISO na šialene vysoké hodnoty a snímajú v automatickom režime, keď to nie je potrebné (dokonca aj za bieleho dňa). Videl som fotografie, kde scéna bola dostatočne jasná na snímanie pri hodnote ISO od 800 do 1 600 s relatívne nízkym šumom, ale na fotografii je toľko šumu, že vyzerá, ako keby na nej snežilo – a to dokonca aj s redukciou šumu.

Mojím cieľom vždy bolo, aby fotografie vyzerali rovnako dobre pri plnej veľkosti ako aj pri menšej veľkosti. Jedným z trendov súčasnosti je nasnímať fotografiu tak, aby vyzerala dobre v malom formáte pre sociálne médiá, ale keď ju zobrazíte v plnom formáte, je rozmazaná, rozostrená a plná šumov. Pri fotografiách s vysokým rozlíšením je kľúčové zaostrenie. Ak je fotografia malá, môžete sa bez neho zaobísť. Ak však moja fotografia nie je správne zaostrená na miesto, kde ju chcem mať zaostrenú, vymažem ju bez ohľadu na to, ako „dobre“ vyzerá.

Čiernobiela fotografia vystupujúcej skupiny

© Drew Ressler

Na čom ešte v súčasnosti pracuješ? Máš niečo ďalšie vo výhľade?

V súčasnosti je to len stále ďalšie a ďalšie fotografovanie a pomaly čoraz viac inklinujem skôr k tlačovým fotografiám než k záberom fotožurnalistického typu.

Okrem toho spolupracujem aj na internetovom obchode s odevmi s motívmi z mojich fotografií na stránke http://apparel.rukes.com, kde sú niektoré z mojich všeobecných fotiek a záberov z vystúpení použité ako motívy na bundy, tričká a deky. Predávajú sa veľmi dobre a vždy, keď idem na nejaký festival, vidím, ako ich nosí stále viac a viac ľudí. Niekoho v takomto tielku som videl dokonca aj na Ultra Europe v Chorvátsku!

Každý rok som čoraz viac zaneprázdnený, takže to, čo by som chcel robiť, musím neustále odkladať. Chcel by som robiť viac fotografií z rocku a popu. Mám v pláne aj nejakú fotoknihu, ale nikto nevie, kedy na ňu príde. Žeby na moje dvadsiate výročie?

Ktorý príbeh spätý s nejakou fotografiou, ktorú si nasnímal, považuješ za najlepší?

Mám za sebou množstvo skvelých fotografií, s ktorými sú spojené bláznivé príbehy. Jedna z mojich obľúbených fotografií pochádza z festivalu Stereosonic spred niekoľkých rokov, keď som fotografoval hrajúceho Tiesta. Otočil sa a zo žartu mi podal svoje slúchadlá, aby som si ich nasadil a predstieral, že som dídžej. Ja som však neprestal snímať a záber, ktorý z toho vzišiel, sa stal ikonickým.

Na ďalšej je zachytená obrovská Hello Kitty, ako preráža okenné sklo. Na turné, ktoré mal Deadmau5 s Tommym Leem, sa všetci rozhodli, že sa oblečú do kostýmov hrdinov kreslených seriálov a pred každým vystúpením si vyjdú do davu, kde sa budú len tak ponevierať a nikto nebude vedieť, čo sa naozaj deje. Bol som v zákulisí a upravoval som fotografie do upútavky, keď vyšiel Deadmau5 v kostýme Hello Kitty, aby zaklopal na sklené okno a upútal moju pozornosť. Keďže kostým bol dosť tuhý, celé klopanie sa skončilo tak, že superhrdina okno prerazil. Keď sa to stalo, nechal som mu ho znovu preraziť.

Ďalšie náhodné udalosti sú uložené po celej mojej webovej lokalite. Dobré na nich je, že každú galériu fotografií uchovávam tak, ako som ju nasnímal, takže ľudia sa môžu vrátiť až do mojich začiatkov v roku 2004 a vidieť, čo som vtedy nasnímal. A to je ďalší dôvod, prečo uvažujem nad knihou. Mám množstvo príbehov s množstvom fotografií.

Si samouk. Čo by si poradil tým, ktorí práve začínajú?

Nájdite si svoj vlastný pohľad na fotografiu. Nepokúšajte sa imitovať iných fotografov. Sústreďte sa na svoju prácu.

A nepracujte zadarmo, keď dokážete, že viete robiť dobré fotografie. Vaša práca je umenie a zaslúžite si, aby vám za to zaplatili.

Zedd vystupujúci na Echostage

© Drew Ressler

Obľúbená skupina, hudobník alebo dídžej?

Hybrid, skupina dídžejov zo Spojeného kráľovstva. Mám rád prakticky každú skladbu a každý remix, s ktorými prídu. Sú jedným z dôvodov, prečo sa zaoberám tanečnou hudbou, a zároveň ma posúvajú vpred v mojom fotografovaní (Mike Truman spomínal už v čase, keď som začínal, že mám oko na fotografiu).

Väčšina ľudí chodí do nočných klubov a na festivaly, aby relaxovali a zabávali sa. Pre teba je to však práca. Čo robíš, keď si chceš oddýchnuť?

Pozerám televíziu a filmy, hrám videohry, čítam knihy a chodím von, aby som si dal dobré jedlo.

Čo z toho, čo nosíš v pracovnej taške, je najdôležitejšie?

V taške vždy musím mať okrem fotoaparátu, objektívov a blesku aj toto:

  • Zátky do uší. Vždy ich nosím. Sú mimoriadne dôležité, aby ste si chránili sluch.
  • Nabíjateľná baterka s vysokou svietivosťou. Skvelá pri orientácii na zle osvetlených festivaloch a podujatiach (a užitočná, keď mi spadne veko na objektív)
  • Rôzne čistiace pomôcky, ako balónikový fúkač, stierky na snímače, čistiace papieriky na objektívy atď.
  • Rôzne konektory, napríklad čítačka kariet USB-C a obyčajný kábel USB-C na priame pripojenie fotoaparátu.
  • Dobrý rozptyľovač blesku. Blesk však vo všeobecnosti používam len na snímanie portrétov.
  • Karabína. Vždy praktická na prichytenie laminovaných označení bez použitia nákrčnej šnúrky.

Odpovede boli upravené pre lepšiu zrozumiteľnosť a dynamiku.


Výbava Drewa Resslera

FOTOAPARÁTY:

Canon EOS-1D X Mark II

OBJEKTÍVY A BLESK:

Canon EF 16-35mm f/2.8L III USM

Canon EF 24-70mm f/2.8L II USM

Canon EF 85mm f/1.2L II USM

Canon EF 40mm f/2.8 STM

Canon EF 35mm f/1.4L II USM

Canon EF 70-200mm f/2.8L IS II USM

Canon TS-E 90mm f/2.8 (sklopný a posuvný)

Canon Extender EF 2x III

Blesk Canon Speedlite 600EX-RT



Interview viedol: autor článku Martin Fleming