Caroline’s children eating

Domáce príbehy

Portrét Caroline Holtovej

Domáce príbehy

Pre mnohých z nás je domov nielen miestom, ktoré si nosíme v srdci, ale aj miestom, kde sa s priateľmi a rodinou podelíme o svoje najkrajšie chvíle a kde zažívame príbehy, ktoré si budeme pamätať po celý život. Rodinná fotografka Caroline Holtová chce zaistiť, aby sa na tieto príbehy nikdy nezabudlo. S Caroline, ktorá sa narodila v Nemecku a žije vo Švédsku, sme sa rozprávali o jej ceste do sveta rodinnej fotografie. Chceli sme vedieť, ako sa jej darí zachytávať každodennú krásu, a prečo je komunikácia v rodine taká dôležitá pri rozprávaní týchto príbehov.

Hovorí sa, že každá fotografia rozpráva svoj príbeh. Zdá sa, že vás to ako fotografku oslovuje a sama seba vnímate ako rozprávačku. Ako to myslíte?

Keď fotografujem, chcem niečo cítiť a pripomenúť si veci, ktoré som zažila. Každá fotografia je pre mňa návratom k spomienke, pocitu alebo situácii. Rovnako je to výborný spôsob, ako vdýchnuť téme svoju osobnosť.

Vždy ste sa zaujímali o fotografiu? Ako sa tento záujem preniesol na osobnejšiu úroveň?

Vždy som sa o ňu zaujímala, no tento záujem sa značne zintenzívnil po narodení môjho prvého dieťaťa. Deti ma veľmi inšpirovali.

Mačka s deťmi v kuchyni

© Caroline Holtová

Je to z časti dôvod, prečo sa pri fotografovaní zameriavate na domov?

Rozhodne áno. Deti boli vždy dôvodom, prečo som sa začala venovať fotografovaniu. Sú mojou inšpiráciou. Začala som sa na to pozerať tak, že chcem, aby si deti svoje detstvo pamätali, a práve ja im ho priblížim.

Keď som začala dokumentovať život ďalších rodín, išlo o skutočne osobný kontakt. Preto som to chcela robiť. Fotky z detstva, na ktorých sme s bratom, neboli vždy dobré, alebo na nich chýbajú mama s otcom. Chcela som dať rodinám príležitosť dostať na fotografie seba, urobiť niekoľko skvelých fotiek, na ktoré sa môžu pozrieť, keď budú starší, a uchovávať si ich ako rodinný poklad. Okrem toho som hľadala tie nepatrné každodenné okamihy, na ktoré často zabúdame.

Vaše fotografie úžasne zachytávajú rodinný život. Zaznamenávate krátke príbehy, ktoré sa odohrávajú každý deň v každej domácnosti. Prečo je podľa vás dôležité uchovať si tieto okamihy?

Súvisí to s mojím vlastným príbehom. Otec mi zomrel, keď som bola ešte malá a nemám s ním veľa fotiek. Preto si myslím, že je dôležité uchovať si tieto chvíle a môcť sa k nim vracať. Nikdy nevieme, čo sa môže stať.

Zameriavame sa na príbehy, ktoré ste vytvorili tento mesiac. Čo by ste poradili ľuďom, ktorí chcú oživiť svoje vlastné domovy?

Podľa mňa je veľmi dôležité zblížiť sa s rodinou. Nájdite si základné body a sledujte jednotlivé okamihy. Príbehy sa objavia samy. Nesnažte sa svoj domov meniť. Keď fotografujem rodiny snažím sa o to, aby sa venovali bežným aktivitám – hrali hry, chodili na prechádzky a pod. Práve to sú chvíle, ktoré hľadám.

Podľa dánskeho trendu Hygge ide o zachytenie okamihu alebo pocitu a o vnímanie prítomnosti. S vašich fotografií cítiť nostalgiu. Čím sú naše domovy vlastne také výnimočné?

Doma trávime veľa času. Je to miesto na zamyslenie. Je dobré, keď sa môžeme poohliadnuť na tieto chvíle. Vždy má význam zachytiť fotky ľudí v domácnostiach. Domov je zvláštne miesto. Časom sa akoby „zhoršuje“ – zabývavame sa v ňom. Aj keď sa presťahujeme do miest alebo domov, je dobré poohliadnuť sa za minulosťou. Zachovanie tejto chvíle na neskôr je jednou z mojich hlavných motivácií.

Keď idete do domácnosti, kde rodina býva, nemôžete ovplyvňovať svetlo, pozadie a pod. Ako to ovplyvňuje vašu prácu?

Práve takéto situácie obľubujem. Každá domácnosť je iná, preto je iná aj scéna. Oslobodzuje ma to. Najmä na miestach ako Švédsko, kde je dlho tma, je zaujímavé tieto situácie zvládať. Ľudia, ktorí bežne nefotografujú nemajú v domoch veľa svetla, preto je to dosť náročné a neviem to nijako ovplyvniť.

Neovplyvňujete ani správanie rodín? Veľa ľudí nie je zvyknutých na to, že ich niekto fotografuje. Snažia sa byť niekým, kým nie sú? Je veľmi náročné dosiahnuť, aby sa uvoľnili a nepôsobili neprirodzene?

Zvyčajne na začiatku sa ľudia snažia hrať na niekoho, kým nie sú, no nakoniec úplne zabudnú, že som tam. Často ich nijako neusmerňujem. Snažím sa s rodinou tráviť čo najviac času, aby som napokon splynula s nábytkom.

Večierka v Carolininej domácnosti

© Caroline Holtová

Naozaj ľudia zabudnú, že ste tam?

Ťažko tomu uveriť. Keby som bola mucha sediaca na stene, bolo by to ťažšie. Trik je v tom, zblížiť sa s nimi. Prídem tam a hrám sa s deťmi. Vytváram si priateľstvá. Ľudia sa uvoľnia, prestanú sa ma báť a napokon zabudnú, že som k nim prišla fotiť. Preto je dôležité tráviť s nimi tak veľa času. Na prirodzených vzťahoch medzi členmi rodiny je ľahšie odhaliť ich osobnosť.

Na svojej stránke sa píšete: „Fotografie zachytia váš život taký, aký naozaj je, a môžete byť prekvapení, koľko zábavy a lásky odhalia“. Podeľte sa s nami o tie najlepšie reakcie, aké ste v rodinách zažili.

Najlepšie reagujú rodičia. Často sú prekvapení, že som zachytila niečo, o čom vedeli iba oni. V jednej rodine mi povedali: „Dobre, že ste to zachytili, pretože to robí stále.“ Zachytím množstvo nežných okamihov. Množstvo pozitívnych vecí, ku ktorým sa môžu vracať. Zachytávam však aj krásu pri prekonávaní každodenných problémov.

Carolinina rodina relaxuje na gauči

© Caroline Holtová

Čo má Caroline v taške:

Fotoaparáty:

Canon EOS 6D

Objektívy:

Canon EF 24-70mm f/2.8L II USM

Canon EF 35mm f/1.4L II USM

Canon EF 50mm f/1.4 USM

Canon EF 85mm f/1.8 USM



Interview viedol: autor článku Martin Fleming