Essaouira - Along Dusty Roads image

Cestopisní fotografi z blogu Along Dusty Roads

Rady od dvojice na cestách.

Pre mnohých ľudí je predstava splniť si svoj sen, zbaliť sa a kúpiť si jednosmernú letenku na opačný koniec sveta naozaj len snom. Avšak Andrew a Emily to urobili.

V jeden daždivý večer vo Východnom Londýne sa rozhodli, že skombinujú svoju vášeň pre fotografovanie a cestovanie, a tak vznikol projekt Along Dusty Roads.

Rozprávali sme sa s nimi o cestovaní po svete a ich inšpiráciách, ktoré pomáhajú nezávislým cestovateľom vyznávajúcim podobný štýl.

Môžete nám povedať niečo o vás, vašom blogu a príbehu?

Spoznali sme sa v Londýne cez internetovú zoznamku a zistili sme, že obaja milujeme cestovanie a fotografovanie. Asi práve preto ani jeden z nás nezaváhal, keď sme sa rozhodli opustiť Londýn a stráviť niekoľko rokov na cestách. Zo sna sa tak stala realistická ambícia.

Blog Along Dusty Roads vznikol v roku 2014 ako platforma pre naše články a fotografie. Nastúpili sme na lietadlo do Mexika, s jednosmernou letenkou v ruke a peniazmi ukrytými v ponožkách, s približným rozvrhom, zdravou dávkou túžby po cestovaní a prehnaným množstvom fotografickej výbavy. A v rozhrkanom autobuse v Belize vznikol tento názov.

Pôvodný úmysel bol ponúknuť praktické rady a inšpirácie ostatným cestovateľom, ktorí sa vydávajú do Latinskej Ameriky. Odvtedy sa však blog rozrástol na projekt na plný úväzok a stal sa našou vášňou – je to miesto, kde môžu cestovatelia všetkého druhu hľadať inšpiráciu a odporúčania, ako robiť veci lepšie, alebo len tak snívať pri obede o ďalšom dobrodružstve.

Čo vzniká ako prvé, príbeh alebo fotografia?

To vždy závisí od miesta, koľko si o ňom naštudujeme a akým štýlom sa ho rozhodneme zažiť.

Pri ceste do Bolívie nás napríklad uchvátili rôzne skupiny pôvodného obyvateľstva a ich pozoruhodné odevy. Počas rozhovorov s nimi sme sa dozvedeli o trhu na okraji mesta Sucre, kde sa každý víkend stretávajú desiatky rôznych skupín s fascinujúcimi ozdobami hlavy, takže sme tam šli s jasným cieľom rozpovedať ich príbeh. A v meste Essaouira (Maroko) sme nemali žiadne tušenie, že sa natoľko zbláznime do miestnych rybárov z prístavu, že sa tam budeme vracať znova a znova, aby sme urobili ešte aspoň jeden ďalší záber. Vo väčšine prípadov sa necháme viesť samotným miestom. Naše dojmy často závisia od scén, ktoré sa nám naskytnú, a ľudí, ktorých stretneme cestou.

Keď ste sa presunuli z londýnskych ulíc do rozľahlého priestoru Latinskej Ameriky, ako ste svoju techniku fotografovania prispôsobili novému prostrediu?

Môže to znieť zvláštne, ale pred naším latinskoamerickým dobrodružstvom ani jeden z nás v Británii príliš nefotografoval. Z našich zahraničných ciest máme celý katalóg obrázkov uložených na pevných diskoch, na ktoré sadá prach. Málokedy sme sa však vydávali s fotoaparátmi na potulky Londýnom, keďže naša vlastná krajina nás zriedkavo niečím oslovila.

To sa našťastie teraz zmenilo a my sme si uvedomili, že zaujímavé osoby, zákutia alebo scény nemusíme vždy hľadať len ďaleko za hranicami. Aj tie najobyčajnejšie veci môžu niekedy zaujať a príležitosti na úchvatné zábery existujú takmer všade.

©Along Dusty Roads

Máte nejaké tipy pre začínajúcich fotografov?

Naučte sa základy o svetle, clone, rámovaní a upravovaní fotografií, vykašlite sa na automatický režim a snímajte vo formáte RAW. Nemyslím si, že všetko, čo vidíte na Instagrame, sa dá považovať za cestovnú fotografiu. Je dôležité neponáhľať sa a vyskúšať rôzne prístupy a štýly, než zistíte, čo vás najviac napĺňa a v čom ste dobrí. Nenechávajte všetky fotografie len v digitálnej podobe, dajte si niektoré z nich vytlačiť – získate tak úplne inú perspektívu a navyše sa vaša práca stane „hmatateľnou“.

Ako hľadáte dušu miest, ktoré navštívite, aby ste čo najlepšie zachytili to, čo ho vystihuje?

Túlame sa. A to veľmi často. Niekedy len tak zablúdime v mestách, na dedinách alebo uprostred kopcov a zachytávame pritom život, ktorý tam plynie. Občas nám pri fotografovaní novej destinácie nenapadne žiadna téma a až po príchode domov, keď sa od všetkého odosobníme a vrátime sa k záberom po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch, sa zrazu zjaví.

Je dôležité nechať miesto, aby vám rozpovedalo svoj príbeh samé, a nevytvárať si žiadne predstavy dopredu.

Cestovná fotografia vyzerá jednoducho, ale nie je ľahké ju nasnímať správne – ako dosahujete výnimočnosť svojich záberov?

Vo svete Instagramu sa cestovná fotografia čoraz častejšie spája so ženami vo vlajúcich šatách a výrazných klobúkoch namiesto reálne existujúcich ľudí a miest. Napríklad v Marrakéši to vyzerá tak, že všetci bývajú v tom istom tradičnom dome, navštevujú tie isté kúpele a fotografujú sa na tých istých obľúbených miestach. A hoci trend si vyžaduje, aby náš blog a články tiež obsahovali niektoré z týchto populárnych záberov, pár mesiacov dozadu sme sa rozhodli, že ostaneme verní sami sebe a typu fotografie, ktorý máme najradšej.

Viete nám dať nejaké dobré tipy na fotografovanie ľudí na cestách?

Vždy dostávame otázku, ako postupovať pri záberoch ľudí, či ich najprv požiadame o dovolenie alebo sa ich spýtame až potom? Ak máme byť úprimní, zvyčajne sa nepýtame. Práve v tom je rozdiel medzi prekrásnym portrétom a skvelou pouličnou fotografiou. Keď ľudia vedia, že ich fotografujete, reč ich tela sa úplne zmení, a tým sa stratí aj podstata záberu, ktorý ste chceli spraviť.

Samozrejme, je veľmi dôležité, aby ste pri takomto spôsobe fotografovania mali nejaký cieľ, rešpektovali iných a vnímali okolité prostredie – my vždy najprv zhodnotíme situáciu a v 90 % percentách prípadov snímame „od boku“.

Je pre vás dôležité, v ktorej časti dňa fotografujete?

Je to jeden z najdôležitejších aspektov. Rozdiel medzi peknou a skvelou fotografiou je často práve v tom, v ktorej časti dňa ju nasnímate. Snímanie počas zlatej hodinky je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako vylepšiť finálnu snímku, avšak ak ste na cestách (najmä ak máte len málo času alebo je nepriaznivé počasie), nie je vždy možné ju využiť.

Avšak kým väčšina fotografov sa snaží stihnúť práve zlatú hodinku, pre nás, cestovných blogerov, je rovnako dôležité pochopiť, že cestovná fotografia by nemala vytvárať dojem neustále slnečného počasia a úspešných zážitkov – niekedy môže byť aj škaredo a občas sa vám nepodarí dostať na určité miesto a zachytiť ho tak, ako ste si to predstavovali.

Perfektný záber však nie je jediným dôvodom, prečo sa vydávate na pútavé miesta.

Cestovať a byť za to platený je dnes ambicióznym snom mnohých – čo by ste odporúčali ľuďom, ktorí si chcú vybudovať cestovateľskú kariéru?

Prvou radou je, aby neverili zaručeným návodom. Existuje 101 rôznych kurzov a článkov, ktoré tvrdia, že stačí urobiť X, Y a Z a stane sa z vás úspešný cestovný bloger – tak to skrátka nefunguje. Čo vám zvyčajne zabudnú spomenúť je množstvo tvrdej práce a dávka šťastia, ktoré potrebujete, aby ste v tomto odvetví prerazili.

Ak ste naozaj pevne odhodlaní živiť sa týmto spôsobom, zapracujte na svojich spisovateľských a fotografických schopnostiach. Je dôležité, aby ste mali radi cestovanie vo všetkých jeho podobách. Nie je to iba o 5-hviezdičkových hoteloch a nekonečných bazénoch. Buďte zvedaví, nadšení a radujte sa z každého napísaného článku, ktorý si prečíta aspoň jedna osoba, ako keby si ho prečítalo 10 000 ľudí.

©Along Dusty Roads

Vašu cestovateľskú filozofiu tvorí dvanásť myšlienok, ktoré sa týkajú radosti, prijatia a prekonávania hraníc – môžete nám o tom povedať viac?

Naša cestovateľská filozofia je pre nás zárukou, že vždy budeme vedieť, že sme zažili kúsok sveta tak, ako ho nezažil nikto iný, aj keby naše aktivity nikoho iného nezaujímali a nikto by si nechcel vypočuť naše úžasné dobrodružstvá. Konkrétna chvíľa, miesto a čas tu boli len pre nás.

Cestovanie je v zásade privilégium, a na to by sme nemali nikdy zabúdať.

Môžete nám porozprávať nejaký z vašich obľúbených príbehov, ktorý ste zachytili fotoaparátom?

Ten sa stal bezpochyby v Ekvádore. Bol to posledný deň našej päťdňovej túry v Andách – okruhu okolo lagúny Quilotoa. Emily sa triasla od zimy a nohy sme mali plné pľuzgierov. Mali sme nasadnúť na nákladné auto, ktoré by nás odviezlo posledných pár míľ, aby sme chytili autobus späť do mesta Latacunga, ale potom sme sa dozvedeli, že sa pohne najskôr o štyri hodiny. Rozhodli sme sa preto ísť pešo. O hodinu neskôr okolo nás stredom cesty preletela futbalová lopta a za ňou niekoľko detí, ktoré nemohli mať viac ako 5 alebo 6 rokov – narazili sme na miestnu dedinskú školu.

V nasledujúcich hodinách sme strávili úžasné popoludnie s týmito deťmi a ich učiteľmi. Hrali sme futbal, bavili sa po španielsky, rozprávali si príbehy a ukázali sme im, ako fungujú naše fotoaparáty. Sme si istí, že väčšina z nich držala také niečo v rukách po prvýkrát, a ohromne ich bavilo fotografovať nás aj seba navzájom, pričom sa nadšene chichotali nad výsledkami. To je jeden z našich najobľúbenejších príbehov z Latinskej Ameriky, a jedna z našich najobľúbenejších spomienok z ciest.

Bez ktorej súčasti vašej fotografickej výbavy by ste sa na cestách nezaobišli?

Jednoznačne bez objektívu Canon EF 50mm f/1.4. Kvalita snímok, ktoré robí, je vynikajúca. Často potrebujeme nasnímať záber v zlomku sekundy a pri objektíve s pevným ohniskom máme neustále predstavu, kde sa musíme postaviť, aby sme zachytili danú scénu. Najmä ak fotografujeme od boku, a túto techniku používame veľmi často.

©Along Dusty Roads

V duchu napredovania, aké ďalšie projekty sú na obzore pre dvojicu Along Dusty Roads?

Naším hlavným úmyslom je propagovať nezávislé cestovanie ohľaduplným spôsobom s potrebnou dávkou zvedavosti. Aby sme sa však rozvíjali ako fotografi aj ako rozprávači, chceme v roku 2018 robiť veci trocha inak.

Okrem našich zvyčajných článkov máme v úmysle zájsť aj o niečo hlbšie. Chceme poskladať príbehy ľudí, ktorých na cestách stretneme, ľudí, vďaka ktorým sa na cestách vždy naučíme niečo nové. Vylepšíme tak náš štýl z hľadiska portrétov a dokumentárnosti a z hľadiska príkladu pre iných cestovateľov dúfame, že prinútime ľudí viac sa zamyslieť nad pozitívnym vplyvom cestovania pre dané miesta.

Pokiaľ ide o destinácie, na zozname určite máme Lotyšsko, Brazíliu, Karibik, Holandsko, Faerské ostrovy aj Španielsko. Tiež by sme chceli trocha viac objavovať Spojené kráľovstvo.

Ak chcete sledovať príbeh dvojice Along Dusty Roads, kliknite na toto prepojenie na ich blog.

Výbava dvojice Along Dusty Roads

Fotoaparát:

Canon EOS 70D

Objektívy:

Canon EF 50mm f/1.4 USM

Canon EF-S 24mm f/2.8 STM

Canon EF-S 18-200mm f/3.5-5.6 IS

Statív a bezdrôtové diaľkové ovládanie Canon RC-6

Odpovede boli upravené pre lepšiu zrozumiteľnosť a dynamiku.



Rozhovor viedol: autor článku Dan Castle