FOTOGRAFIE JEDÁL
Staňte sa influencermi v oblasti jedál
Tipy na fotografovanie jedál od instagramovej influencerky a ambasádorky spoločnosti Canon Yasmin AlBatoul.
Fotograf jedla
Zoznámte sa s fotografom jedla Mikom Tsangom, pri ktorého záberoch v pohybe sa vám budú zbiehať sliny
Mike Tsang rozpráva o svojej vášni pre zmrazenie pohybu a fotografovanie jedla od Mike Tsang
Zachytávanie pohybu bolo pre Mika Tsanga vždy vášňou, no až láska k jedlu mu pomohla vytvoriť si jedinečný pohľad na gurmánsku fotografiu.
Rozprávali sme sa s týmto fenoménom Instagramu o jeho delikátnych a dynamických príbehoch.
Mike, povedzte nám niečo viac o vás. Ako ste sa dostali k fotografovaniu?
Vyrástol som na jednorazových fotoaparátoch. Spolu s rodinou sme fotografovali naše zážitky a robili z nich fotoalbumy. Pamätám si, že som mal vlastný fotoaparát a bol som z fotografovania naozaj nervózny, pretože som mal film len na 25 záberov. Preto som stláčal spúšť len vtedy, keď som si myslel, že z toho bude skvelý záber.
Prvú digitálnu zrkadlovku som si kúpil, keď som mal 25 rokov. Dokumentoval som pomocou nej svoj každodenný život, ukladal si spomienky a ukazoval svetu svoj uhol pohľadu. S priateľmi sme zvykli chodiť na fotografické výpravy. Našli sme si opustenú budovu a trávili sme dlhé hodiny zachytávaním najmenších detailov a textúr mestskej scenérie.
Veľmi rád hľadám krásu na neočakávaných miestach a delím sa o ňu s celým svetom.
"Všetko v živote sa deje tak rýchlo a to, že je možné zachytiť jeden konkrétny okamih a prezrieť si ho do najmenšieho detailu, ma inšpirovalo, aby som v tom pokračoval."
Vaše fotografie sú zamerané na „zachytenie pohybu“ jedla – ako vznikol váš záujem o pohyb a jedlo?
Pôvodne som nebol príliš dobrým fotografom – bavilo ma fotografovať ulicu a životný štýl. Chcel som sa venovať snímaniu mestskej tváre Londýna a najviac ma lákalo zachytávať podstatu tmavých miest v budovách.
Jedlo som začal fotografovať až po tom, ako som stretol svoju priateľku, ktorá je skutočnou gurmánkou. Všetko, čo viem o jedle, som sa naučil od nej. Vtedy som začal kombinovať pouličné fotografie s fotografiami jedla.
V čase dospievania ma fascinovalo dávať veci do pohybu. Vyrábal som si knižočky s pohyblivými obrázkami, ktoré síce nemali hlboký zmysel, ale vždy obsahovali krátky príbeh – napríklad púšťanie šarkana. Mojím cieľom bolo vytvoriť pohyb. Už vtedy som sa chcel vytváraním pohybu živiť, a tak sa zo mňa stal dizajnér pohybu. Práve toto pozadie sa odráža aj v mojich fotografiách. Rád fotografujem veci, ktoré nie je ľahké zachytiť, je to ako keby ste zmrazili čas.
Vaše príbehy pôsobia veľmi spontánne – koľko plánovania vás stojí ich vytváranie?
Začína to tým, že sa s priateľkou rozhodneme, kam sa chceme ísť najesť. Vyberieme sa do danej reštaurácie alebo stánku, pričom ja robím zábery už cestou, aby som lepšie precítil atmosféru.
Často robím aj videá. Nahrávanie videí ma inšpiruje – všímam si pri ňom pohyb, ktorý by som sa neskôr mohol pokúsiť zachytiť na fotografii. Ďalší priebeh už býva pomerne spontánny. Dôležité sú pritom aj emócie, musíte sa výrazne spoliehať na svoj inštinkt, aby ste vycítili, kedy je tá správna chvíľa na stlačenie spúšte.
Pokiaľ ide o váš fotoaparát Canon EOS M5, ktoré režimy a nastavenia používate na zachytenie jedla v týchto letmých momentoch?
Používam manuálne nastavenia, pretože mám pocit, že len tak mám nad svojimi príbehmi maximálnu kontrolu. Môžem regulovať svetlo, rýchlosť uzávierky aj clonu. Rád snímam vo formáte raw, pretože potom môžem snímky preniesť do softvéru Lightroom a podľa potreby ich upraviť. Moje príbehy zvyknú vyžarovať rôzne nálady. Myslím, že je to pozostatok mojej minulosti poznačenej pouličnou fotografiou a opustenými budovami.
Keď chcem zmraziť nejaký pohyb, používam manuálny režim, a pri zaostrení na konkrétny prvok používam clonu f/1,0. Pokiaľ ide o rýchlosť uzávierky a clonu, zvyčajne postupne skúšam, až kým nenájdem to, čo sa mi páči.
Na ktorý zo svojich príbehov alebo zbierok príbehov ste najviac hrdý?
Jeden príbeh je pre mňa výnimočný – v tom čase som po prvýkrát použil novú techniku. Bol som v podniku Finks Salt & Sweet v severnom Londýne, bol čas obeda a bolo skvelé svetlo. Napadlo mi, že by bola paráda zachytiť vystreknutie kávy v momente, keď do nej dopadne kocka cukru. Podarilo a mi tento záber spraviť na prvýkrát, v jednom kole, a cítil som sa, ako keby som vyhral v lotérii. Všetko v živote sa deje tak rýchlo a to, že je možné zachytiť jeden konkrétny okamih a prezrieť si ho do najmenšieho detailu, ma inšpirovalo, aby som v tom pokračoval.
Začínam pri vás premýšľať, ktorý festival jedla by bolo dobré navštíviť – aké máte zatiaľ vo svojom diári?
Nedávno som bol v Market Hall, to je nový trh pri zastávke Fulham Broadway, pričom sa plánujú otvoriť ešte ďalšie dva. Ide o trh inšpirovaný východnou kuchyňou, kde sa predávajú najmä ázijské pouličné jedlá a je tu množstvo miest na sedenie. Je to ideálne miesto, kde si môžete kúpiť jedlo do ruky, sadnúť si a začať fotografovať.
Minulý rok som bol aj na festivale Meatopia, kde slávni šéfkuchári pripravujú mäso na otvorenom ohni. Chcem sa tam tento rok pozrieť znova, lebo to tam naozaj žije. Väčšina šéfkuchárov jedlo pripravuje priamo pred vašimi očami, takže je tu množstvo možností na zachytenie pohybu.
Ďalším festivalom jedla, na ktorý sa tento rok chystám, je Cheese Street. Považujem syr za skvelé jedlo na snímanie pohybu (všetci si vieme predstaviť zábery pizze s ťahajúcim sa syrom alebo hrianky s krémovou nátierkou).
Aké iné vybavenie a platformy okrem fotoaparátu Canon EOS M5 používate na zdieľanie vašich príbehov?
Na zdieľanie príbehov používam najmä Instagram, lebo tu môžem prostredníctvom vhodných hashtagov upútať pozornosť iných fotografov a milovníkov jedla. Je to tiež skvelý nástroj na to, aby ste mali prehľad, čo robia iní ľudia, a na získanie nových tipov na jedlo.
Čo sa týka výbavy, mám fotoaparát Canon EOS 2000D, s ktorým sa skvelo fotografuje na cestách. Občas používam statív na zvýšenie stability záberu, doplnkové osvetlenie na zvýraznenie (v takom prípade zväčša zamestnancov podniku vopred upozorním) a ešte nosím so sebou náhradné batérie. Náhradná batéria je niečo, čo treba mať vždy poruke.
Za svoj život ste určite urobili zábery množstva jedál – čo najradšej jete?
To je ťažká otázka. Mám veľmi rád ázijské jedlá, všetky druhy jedál s ryžou a rezancami. Nedávno som bol v Japonsku a zamiloval som sa do ich kuchyne a jedál typu sushi a ramen. Ich jedlo je hlboko prepojené s kultúrou, venujú množstvo času jeho príprave a skutočne z neho cítiť lásku, s ktorou ho robia.
Čo by ste radi robili v budúcnosti a ako si predstavujete ďalší vývoj vášho dynamického fotografovania jedla?
Chcel by som do svojich záberov dostať viac dobrodružstva, napríklad vyhodiť jedlo do vzduchu a skúsiť zachytiť jeho organický pohyb a pád.
Stále sa učím a vždy je v čom sa zlepšovať. Moje zábery nie sú také plynulé, ako by som si predstavoval, takže tu sa mám ešte čo učiť. Všetko je o cviku, človek sa najlepšie vypracuje praxou. Moje súčasné príbehy sú o triedu vyššie ako tie z mojich začiatkov. Predstavujem si teda, že moje fotografie sa budú organicky rozvíjať súbežne s novými technológiami a mojimi skúsenosťami.
Napísala Sasha Newburyová