Boys playing in hay fields

Zachytenie čarovných okamihov pri slabom svetle

Rozhovor s Catherine Lacey Dodd-ovou o snímaní pri slabom svetle.

Nastala jeseň a dni sa nezadržateľne krátia, preto sme sa porozprávali s fotografkou, ktorá sa živí snímaním nádherných príbehov pri slabom svetle.

Catherine Lacey Dodd sa narodila v Londýne, pôsobí v LA a v jej portfóliu nájdeme krásne farebné portréty vytvorené na úchvatných miestach po celom svete. Porozprávala nám o tom, čo ju v začiatkoch inšpirovalo, o kráse prirodzeného svetla a o nesmiernej dôležitosti toho, všetko si naplánovať, ak chcete využiť výhody ponúkané prostredím.

Mnohé vaše snímky zachytávajú deti. Inšpirovala vás práve vaša rodina, aby ste prvýkrát vzali fotoaparát a začali fotografovať?

S fotografovaním na film som začala v 80. rokoch. Študovala som geografiu na Londýnskej univerzite a vždy som sa až fanaticky zaujímala o iné kultúry a to, ako samotná Zem funguje. Mojou prvotnou inšpiráciou teda boli stránky z módnych magazínov, ktoré zdobili steny mojej internátnej izby, a neustále narastajúca kolekcia cestopisov, ktorá priam prekypovala inšpirujúcim zábermi z celého sveta. Navyše som zbožňovala National Geographic, preto som chcela sama vytvárať takéto snímky a na to som sa potrebovala dostať úplne všade.

Východiskom mojej fotografie teda bola geografia a nie rodičovstvo, ktoré prišlo až o 20 rokov neskôr. To ma poháňalo pokračovať v cestovaní a objavovaní kultúr a prírody viac než 50 krajín, aby som mohla zachytiť drobné okamihy a veľkoleposť planéty Zem. Ako fotografku ma skrátka najviac ovplyvnila geografia, ten svet, v ktorom žijeme.

Neskôr som začala pracovať v oblasti reklamnej stratégie pre investičné bankovníctvo, kde som sa mala možnosť okúsiť prácu s fotografmi a ľuďmi, ktorí sa živili vlastnou kreativitou, čo ma motivovalo rozbehnúť novú kariéru. Prejsť z bezpečného sveta korporácií do globálneho sveta umenia bolo odvážnym krokom, no myslím, že všetky predchádzajúce skúsenosti – cestovanie, geografia aj postgraduálne štúdium marketingu – my ho uľahčilo zvládnuť.

Moja osobná púť pri zachytávaní toho, ako rastú moje deti, sa nakoniec stala prostriedkom na získanie tých kľúčových skúseností z práce v pozícii fotografky. Nezamerala som sa na jasnú stratégiu. Radšej som sa nechala pohltiť pestrosťou, a to aj napriek odporúčaniam, že ak sa zameriam na konkrétnu oblasť, budem pre potenciálnych kupcov zaujímavejším cieľom. Chcela som, aby bol každý deň výnimočný a aby rozvíjal moju kreativitu, čo si myslím, že by nebolo možné, ak by som sa špecializovala na jednu vec.

© Catherine Lacey Dodd

Zväčša sa spoliehate na prirodzené svetlo. Cielene ste sa rozhodla nepoužívať štúdiové nasvietenie?

Štúdiové osvetlenie je jednou z veľmi mála oblastí fotografie, ktoré som formálne študovala [WPPI, tradičné postupy atď.] a napriek tomu ma nebaví, ani nie je takou výzvou, ako je nepretržitá snaha dokonale si poradiť s prirodzeným svetlom. Samostatný blesk (OCF) si nechávam na použitie večer a počas dňa sa plne spolieham na prírodné svetlo.

Mám pocit, že za objektívom som sa skutočne našla – keď trávim čas vonku, vychutnávam si prírodu, silné slnko, dramatické búrky, či dokonca z prvej ruky aj hurikán Wilma, ktorý v roku 2005 zasiahol Floridu. Jeho desivé oko mi umožnilo fotografovať to, čo rozpútal.

Keď ste sa presťahovali z Británie do LA, museli ste zmeniť to, ako a čo fotografujete?

Jednoznačne. Vyrástla som v Londýne a teraz žijem na pobreží v LA. Tá intenzita farieb a ich osobitý jas ma priam zvádzajú fotografovať. Či už je to pravda, alebo sa mi to len zdá, ale svetlo ako keby sa z tých drobných zrniečok piesku odrážalo do vzduchu a prenášalo do objektívu. Odtiene oranžovej a žltej sú tu oveľa intenzívnejšie než v Británii. Práve som strávila šesť týždňov na severe Európy, kde som sa zamerala na fotografovanie v uliciach ôsmich krajín, čo mi nielen umožnilo ešte viac vnímať ten rozdiel vo farbe svetla, no zároveň som sa naučila, že to, že si dám slnečné okuliare kvôli silnému slnku, keď odchádzam od auta, nie je záruka, že o 10 minút sa nespustí krupobitie. V Los Angeles mám záruku skvelého počasia počas väčšiny roka, čo mi nepochybne uľahčuje zdokonaľovať sa vo fotografovaní pri prirodzenom svetle. Môžem trénovať každý deň a práve praxou sa človek najviac naučí.

S akými hlavnými problémami sa stretávate pri snímaní pomocou prirodzeného svetla?

Jedným z najzásadnejších problémov je, že pri prirodzenom svetle nie je nič stále. Dorazím na miesto snímania a, čo mám na prírodnom fotografovaní asi najradšej, musím ihneď analyzovať, aké je svetlo a ako dopadá na fotografovaný objekt. Pri takomto prirodzenom snímaní nemávam svetlo vždy dokonale nastavené, preto sa musím presunúť, prípadne ostré svetlo dopadajúce na snímaný objekt využiť na dosiahnutie umeleckého efektu.

© Catherine Lacey Dodd

Tento mesiac sa spoločnosť Canon sústreďuje na jeseň a fotografovanie pri slabom svetle. Čo máte na fotografovaní na jeseň najradšej vy?

Na juhu Kalifornie síce nemáme rovnako odlíšené jednotlivé ročné obdobia, no s rastúcimi teplotami je ich možné aspoň čiastočne odlíšiť. Spomínam si tak na polovicu novembra v Londýne pred mnohými rokmi. Bol to jeden z tých čarovných jesenných dní, keď slnko viselo tesne nad horizontom, obloha bola nádherne modrá a úžasným spôsobom dotvárala zlaté odtiene stromov. Učila som sa teóriu farieb priamo tam v prírode a tú najlepšie badať práve na jeseň.

Potoky, rybníky, riečky a rieky odrážajú farby jesenných javorov, dubov a platanov, čo na hladine vytvára teplú žiaru, kontrast a textúru ohraničenú tou krásnou modrou, ktorá sa odráža z oblohy. V LA sa na jeseň vydávam do vnútrozemia a hodinku za Los Angeles sa môžem ocitnúť v objatí ohromných jesenných farieb na svahoch pohoria San Gabriel. Tieto mikroklímy navyše dotvára prudká zmena nadmorskej výšky od hladiny mora v Santa Monice po vrcholky lyžiarskych stredísk.

Máte nejaké skvelé tipy pre fotografovanie na jeseň alebo pri slabom svetle?

Kľúčová je lokalita a načasovanie. Na krátky čas sa naskytuje výnimočná príležitosť vznikajúca za pomoci geografie, ktorú využívam na naplánovanie tohto prchavého obdobia. Veľmi dobrá fotografia inšpirovaná ročným obdobím je výsledkom presného predvídania tých správnych fotografických príležitostí na základe dlhodobých skúseností.

Na jeseň zvyknem nasvietiť záber zboku pomocou slnka tesne nad horizontom za súmraku, aby sa odrážalo v očiach snímanej osoby. Keď je zamračené, rada pri prirodzenom portréte využiť jemné, rovnomerné svetlo na vyhladenie pokožky. Ak fotografujem krajinu, využívam kontrast medzi sivou oblohou a nasýtenými farbami jesenných listov. Zvyknem hľadať spôsoby, ako nechať slnečné lúče tancovať po listoch a zároveň nezachytiť priveľa vizuálne neatraktívnej sivej oblohy, aby sa jasné tóny príliš neprepálili.

Bez akej pomôcky by ste počas jesene alebo snímania za pomoci slabého svetla neprežili?

Bez skladacej odrazovej dosky. Zväčša ju využívam na odrazenie svetla späť do očí snímanej osoby. Ak ju pri sebe nemám, hľadám prirodzenú odrazovú plochu – zlatisté jesenné svetlo lesknúce sa na vodnej ploche, prípadne v mestskom prostredí využijem prirodzený odraz svetla od betónu. Predovšetkým potrebujem, aby so mnou moja výbava spolupracovala, a nie aby som s ňou mala prácu ja, takže aj výkonné telo fotoaparátu, ktoré reaguje na moje pokyny, a krásne jemný, poddajný teleobjektív.

© Catherine Lacey Dodd

Spoločnosť Canon žije predovšetkým príbehmi, máte nejaké odporúčania pre ľudí, ktorí sa snažia prostredníctvom svojich záberov vypovedať príbeh?

Kľúčom je spolupráca. Aj keď je dôležité vytvárať skvelé portréty, ktoré zachytia, ako človek vyzerá vo vreci na štarte, následne by ste mali venovať energiu najmä tomu, aby ste zachytili dušu človeka, jeho srdce a osobnosť. Vypovedanie príbehu následne vytvára jeden zo vzťahov v rámci samotného snímaného motívu, čo fotografii dodáva úplne novú umeleckú úroveň.

Postavte sa k fotografii ako historik. Ktoré aspekty záberu a aký spoločenský komentár bude dôležitý v budúcnosti?

Čo vás čaká v najbližšej budúcnosti?

Som kreatívna duša, ktorá sa ani na okamih nezastaví, takže mám tendenciu prekypovať ďalšími a ďalšími nápadmi, čo chcem dosiahnuť ďalej.

Mám motiváciu podujať sa na komerčnejšie zákazky, ktoré ma privedú späť k mojim geografickým koreňom v podobe cestovania a fotografie, aby som mohla naďalej zdokonaľovať svoje schopnosti pri spájaní pohyblivého a statického obrazu.

Jednou z vecí, ktoré som dodnes ešte nedosiahla, je fotografická spolupráca. Učenie sa je pre mňa vnútorný proces a k umeniu pristupujem veľmi introspektívne, takže spolupráca s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi na návrhu a vytvorení spoločnej umeleckej vízie by pre mňa bolo veľkou výzvou.

Prím hrajú záležitosti, ktoré sú mi blízke ako matke dieťaťa s osobitými potrebami, ochrankyni životného prostredia a humanistke. Potrebujem tento dokumentačný nástroj využiť na pomoc v týchto oblastiach na spojenie filantropie a fotografie prostredníctvom vypovedania emotívnych príbehov, ktoré človeka prinútia sa zamyslieť.

© Catherine Lacey Dodd

A na záver, akú výbavu nosíte vo svojej taške?

Veľa vecí značky Canon. Moja základná výbava pozostáva z palety pevných objektívov na bežné situácie, s ktorými sa stretávam, a k tomu magické oko teleobjektívu. Na svojom poslednom výlete do Európy som sa spoľahla výlučne na objektívy Canon EF 85mm f/1.2L II USM a EF 35mm f/1.4L II USM, ktoré si dokázali poradiť s väčšinou scén, ale aj napriek tomu som sa tešila domov na svoj teleobjektív.

Fotoaparáty:

Canon EOS 5D Mark III

Canon EOS 5D Mark II

Canon EOS 40D

Objektívy:

Canon EF 70-200mm f/2.8L IS II USM

Canon EF 100mm f/2.8L Macro IS USM

Canon EF 85mm f/1.2L II USM

Canon EF 50mm f/1.2L USM

Canon EF 35mm f/1.4L II USM

Blesky Canon Speedlite



Interview viedol: autor článku Martin Fleming

  • Canon
  • Nechajte sa inšpirovať
  • Príbehy
  • Veľmi dobrá fotografia inšpirovaná ročným obdobím je výsledkom presného predvídania tých správnych fotografických príležitostí na základe dlhodobých skúseností.